Rozhovor prezidenta SR pre srbský magazín „Geopolitika“, 9. 3. 2011

„Vážený pán prezident, aký je váš odhad, ako sa všetko vyššie uvedené môže odraziť na politickom dianí v strednej Európe v nasledujúcich rokoch?“

I. Gašparovič:“ Pri súčasnej dynamike medzinárodných vzťahov je veľmi ťažké predpovedať vývoj s výhľadom na niekoľko rokov. Súčasná doba je mimoriadne komplikovaná predovšetkým prekonávaním hospodárskej a finančnej krízy vo svete. Krízy, ktorá zdramatizovala a niekde i zradikalizovala politický a hospodársky vývoj. Jej dôsledky ešte stále intenzívne cítime aj v regióne strednej Európy. Slovensko, ako člen EÚ a eurozóny, v spolupráci s európskymi partnermi i susedmi v regióne, aktívne hľadá odpovede, ako sa lepšie pripraviť na možné opakovanie sa podobných kríz v budúcnosti. Sme na tom zainteresovaní všetci. Tiež vieme, že sami veľa nezmôžeme. Preto ten náš dôraz na komunikáciu a dialóg s predstaviteľmi štátov, ktorí sú pre stredoeurópsky región relevantní. Aj preto chcem vyzdvihnúť význam spolupráce stredoeurópskych krajín, združených vo Vyšehradskej skupine, ktorá vo februári t.r. oslávi 20. výročie svojho vzniku. Šanca tejto spolupráce i jej pridaná hodnota spočívajú v unikátnej možnosti efektívnejšej koordinácie našich aktivít a presadzovania regionálnych priorít na pôde euroatlantických zoskupení, ako aj smerom k tretím krajinám, vrátane regiónu západného Balkánu. „

„Ako vidíte budúci vývoj na Ukrajine?“

I. Gašparovič:“ Ukrajina od vyhlásenia svojej nezávislosti síce niekoľkokrát upravovala svoje zahraničnopolitické priority, ale integrácia do EÚ bola jej stálou ambíciou. Potvrdil mi to ukrajinský prezident Viktor Janukovyč počas mojej návštevy Ukrajiny v októbri minulého roku. Toto je v súlade s našimi záujmami, lebo si želáme, aby Ukrajina bola prosperujúci, predvídateľný, ekonomicky i politicky kompatibilný a spoľahlivý sused. Ak sa v tomto duchu bude ukrajinskému vedeniu dariť dlhodobo skonsolidovať demokratické fungovanie štátu, bude to dobrá správa pre celú Európu. Dôležitým aspektom našej spolupráce s Kyjevom je energetická bezpečnosť, kde s uspokojením konštatujem, že dodávky energetických surovín do SR tranzitom cez územie Ukrajiny boli v roku 2010 spoľahlivé a plynulé. „

„Pred niekoľkými týždňami bola prijatá nová Strategická koncepcia NATO. Ako ju vnímate.v prípade nového geopolitického zápasu medzi USA a Ruskom?“

I. Gašparovič:“ Vzťahy NATO s Ruskom sú dnes trochu ďalej. Odráža to aj nová strategická koncepcia NATO, ktorá bola prijatá na summite v Lisabone. Ako osobný účastník summitu vám môžem potvrdiť, že aj samotná atmosféra summitu bola mimoriadne konštruktívna. V Lisabone sme sa na zasadnutí Rady NATO - Rusko dohodli na mnohých projektoch vzájomnej spolupráce medzi Alianciou a Moskvou. Spomeniem aspoň oblasti spoločnej protiraketovej obrany, boja proti terorizmu a spoluprácu v Afganistane. Považujem to za správnu cestu k nastoleniu väčšej vzájomnej dôvery. Vzťahy NATO - Rusko majú teda perspektívu a dobrý potenciál pre konštruktívnu a pragmatickú spoluprácu napriek tomu, že Aliancia sa nevzdala zásady otvorenosti pre nových členov. V tom sa zhodujú aj všetky krajiny Vyšehradskej skupiny a tak aj konajú. Nový geopolitický zápas medzi USA a Ruskom nie je v našom záujme, nie je to ani záujem Európy, a som presvedčený, že ani USA a Ruska. Koniec koncov, úspešné podpísanie a ratifikácia novej zmluvy o znižovaní počtov jadrových hlavíc (START) napovedá, že v tejto oblasti prevažuje pozitívny vývoj. Čo sa týka geopolitickej rivality samotnej, príťažlivejší od stredoeurópskeho priestoru sa mi javí priestor nových rastúcich ekonomík (BRIC). Ale aj tu by som polemizoval, lebo súčasná ekonomická a hospodárska kríza rýchlo mení parametre geopolitických vzťahov a záujmov vo svete.

„Ako môžu byť zlepšené vzťahy medzi USA a Ruskom hrozbou pre európsku bezpečnosť?“

I. Gašparovič:“ Už v predchádzajúcej odpovedi som naznačil, že vzťahy oboch veľmocí môžu byť zlepšené a obe krajiny na tom usilovne pracujú v mnohých oblastiach. Prvou je strategická, kde môžu pokračovať v užšej spolupráci pri riešení globálnych tém ako sú boj proti terorizmu, otázka jadrového programu Iránu a Severnej Kórey. Ďalšiu rovinu spolupráce ponúkajú ekonomické formáty ako sú G8 a G20. Dôležitý je spoločný záujem USA a Ruska na revitalizácii finančných inštitúcií vo svete. Rusko momentálne presadzuje koncept modernizácie vlastnej krajiny, kde práve USA, ako krajina s najvyvinutejším vedecko-technickým potenciálom na svete, môže poskytnúť dostatok inšpirácie ruským partnerom. Iste o tom hovoril prezident Medvedev počas svojej návštevy v Silicon Valley v USA. Zlé vzťahy medzi USA, resp. NATO a Ruskom po tzv. gruzínskej vojne v roku 2008 nepriniesli nič pozitívne. Naopak, zastavil sa dialóg o transformácii európskeho bezpečnostného systému, ktorý si vyžaduje isté korektúry a revitalizáciu. Hovorím o celkovom zefektívnení fungovania OBSE, ktorá po astanskom summite má možno poslednú šancu komplexne pristúpiť k otázkam európskej bezpečnosti vo všetkých jej rozmeroch, vrátane otázok ľudských práv. Viete, ja stále radšej zdôrazňujem uvedomenie si našej reálnej vzájomnej závislosti, než hru na vzájomne sa zničujúcu konfrontáciu. „

„Vzhľadom na to, že Slovensko je členom NATO, môže zohrať významnejšiu úlohu pri zosúlaďovaní stanovísk medzi NATO a Ruskom? „

I. Gašparovič:“ Slovensko je členskou krajinou NATO a všetky rozhodnutia na pôde NATO sú prijímané konsenzom. Nie je tajomstvom, že v NATO je početná skupina krajín, ktoré nepochybujú o nutnosti proaktívnej a ústretovej politiky voči Rusku, ak Rusko tento prístup opätuje. Zatiaľ sa to darí aj bez „vnútroaliančných sprostredkovateľov“. V Aliancii zároveň cítim záujem, aby spojenecká diskusia vygenerovala stanoviská akceptovateľné pre všetky členské krajiny. A ak niektorí členovia rozumejú Rusku a jeho politike lepšie, než iní, zvyšuje to kvalitu internej diskusie. „

„Slovenská armáda sa zúčastňuje na misii ISAF. Existuje podľa Vás udržateľné riešenie pre túto otázku? „

I. Gašparovič:“ Pre slovenské ozbrojené sily je operácia ISAF v Afganistane prioritou. Počet našich vojakov v ISAF sa v priebehu roka 2010 zvýšil na 314, s výhľadom na ďalšie zvýšenie o 30 príslušníkov v priebehu roka 2011. Charakter pôsobenia našich ozbrojených síl sa začal lepšie prispôsobovať požiadavke na posilňovanie výcvikových kapacít NATO. Má to podporiť proces odovzdávania zodpovednosti za bezpečnosť krajiny, ktorý sa začne v roku 2011. Skúsenosti nášho kontingentu sú neoceniteľné. Priamo v bojových podmienkach tzv. asymetrického konfliktu sa získavajú schopnosti, ktoré nemôžu byť nadobudnuté počas žiadneho cvičenia, posilňuje sa spojenecká komunikácia a koordinácia na všetkých úrovniach. Myslíme si, že koordinované úsilie medzinárodného spoločenstva prispeje k vybudovaniu stabilných a efektívnych zložiek afganskej národnej armády a polície, ktoré dokážu čeliť hrozbe Talibanu a umožnia efektívnu kontrolu územia Afganistanu. Dávame prednosť domácemu riešeniu. Tomuto cieľu bola prispôsobená aj slovenská rozvojová pomoc v Afganistane. V takomto prostredí sa lepšie môžeme zamerať na civilné aktivity. „

„Pán prezident, zúčastnili ste sa na poslednom summite OBSE v Astane. Čo z výstupov summitu považujete ako riešenie bezpečnostných problémov? „

I. Gašparovič:“ Summit OBSE v Astane, žiaľ, nepriniesol prelom v zásadných bezpečnostných problémoch v priestore „od Vancouveru po Vladivostok“. Účastnícke štáty nedokázali prekonať rozpory týkajúce sa tzv. zmrazených konfliktov, režimu kontroly zbrojenia a odzbrojenia, nástrojov na zlepšenie dodržiavania ľudských práv ani reformy organizácie, čo zablokovalo prijatie tzv. Akčného plánu. Ukázalo sa, že brzdou je neschopnosť preklenúť hlbokú nedôveru a absenciu dobrej vôle hlavne tých krajín, ktoré sú účastníkmi tzv. zmrazených lokálnych konfliktov. Na druhej strane, účastníkom sa podarilo schváliť Záverečnú deklaráciu, ktorá ponúka víziu vytvorenia spoločnej bezpečnostnej komunity v euroatlantickom a eurázijskom priestore. Samotný dokument síce neprináša výrazne nové prvky, povzbudivá však bola ochota najdôležitejších aktérov - USA, EÚ a Ruska - urobiť ústupky a kompromisy v rokovaniach o výslednom texte. Z pohľadu Slovenska bol summit úspešný z dvoch dôvodov. Pod predsedníctvom SR bolo prijaté rozhodnutie o vôli začať v roku 2011 rokovania o rámcoch budúceho režimu kontroly zbrojenia a odzbrojenia v Európe. Druhým dôležitým výsledkom z pohľadu Slovenska je presadenie agendy energetickej bezpečnosti do Záverečnej deklarácie, kam sa táto problematika dostala vôbec po prvýkrát v histórii OBSE. Po summite v Astane je zrejmé, že OBSE sa snaží prekonať internú krízu. Najbližšie roky ukážu, či sa dokáže adaptovať na nový geopolitický kontext, ktorý je však sám v pohybe...V Astane som nadobudol pocit, že absolútna väčšina štátov si želá zachovanie a posilnenie tejto organizácie, pretože pre tento formát spolupráce zatiaľ žiadna iná alternatíva neexistuje. „

„Eskalácia vo vzťahoch medzi NATO a Ruskom otvára dvere novým separatizmom vo svete?“

I. Gašparovič:“ Áno, vidím tu súvislosti. Som presvedčený, že systém medzinárodného práva, založený na všeobecne uznávaných princípoch a normách, existuje preto, aby sa na jeho základe riešili spory a konflikty. Princíp rešpektovania územnej integrity štátov patrí medzi nosné zásady medzinárodného práva. Nerešpektovanie medzinárodného práva kdekoľvek vo svete zneisťuje celý systém medzinárodných vzťahov. Je tiež zrejmé, že dianie na jednom mieste ovplyvňuje myslenie a konanie ľudí na iných miestach, i keď každá situácia vo svete, vrátane území postihnutých konfliktami, má svoje špecifiká, vlastný vývoj a osobitné aspekty. Konflikty na území Gruzínska, o ktorých hovoríte, vznikli už pred kosovskou krízou, pričom tendencie k separatizmu existovali aj inde vo svete. Vývoj okolo Kosova teda nemožno generalizovať, ale je zrejmé, že môže inšpirovať riešenia konfliktov v iných regiónoch. „

„V Srbsku sa dosť hovorilo o nátlaku zo strany USA.....ako je Slovensko, podľahli nátlaku Washingtonu a uznali Kosovo?“

I. Gašparovič:“ Ako som už uviedol, Slovensko sa prísne pridržiava noriem medzinárodného práva, lebo len takéto právne prostredie je zárukou rešpektovania práv a suverenity každej krajiny. O rešpektovanie práva a o dohodu sa opiera vznik Slovenskej republiky. Preto si od počiatku zachovávame principiálnu a konštantnú pozíciu v otázke jednostranne vyhlásenej nezávislosti Kosova. Táto pozícia sa nemusí páčiť mnohým našim partnerom, ale rešpektujú ju rovnako, ako ju rešpektujú samotní aktéri sporu. Určite by bolo jednoduchšie, keby aj medzi spojencami bolo možné v každej otázke dosiahnuť konsenzuálne spoločné stanovisko. Väčšinou sa nám to v Únii aj v Aliancii darí. V tomto prípade však u nás ide o principiálnu záležitosť a naši partneri nám svoju pozíciu nevnucujú. Svoju úlohu tu zrejme zohráva i všeobecne uznávaný názor o kvalite našej balkánskej expertízy, ktorá je garanciou racionálneho a odôvodneného prístupu.“

„Ako vnímate budúcnosť Kosova?“

I. Gašparovič:“ Budúcnosť Kosova, ako aj budúcnosť podobných nedoriešených sporov, vidím v právne prijateľnom riešení, v riešení založenom na rešpektovaní medzinárodného práva. To jediné ponúka perspektívu dlhodobej udržateľnosti a stability, keďže je výsledkom konsenzu a dobrovoľných kompromisov všetkých zainteresovaných strán. Nazdávam sa, že budúcnosť Kosova bude závisieť aj od toho, ako sa tento región dokáže vysporiadať so svojou minulosťou, ako dokáže zabezpečiť pokojné spolužitie všetkých tam žijúcich národností, zjednotiť ich spoločnou víziou, ktorá bude rovnako príťažlivá pre všetkých obyvateľov Kosova. „

„Kosovo nie je jedinou otvorenou otázkou. Čo je budúcnosťou Balkánu?“

I. Gašparovič:“ Polemizoval by som s tvrdením, že medzinárodné spoločenstvo po Daytonskej zmluve venovalo Bosne a Hercegovine stálu a rovnako intenzívnu pozornosť. Ak k tomu prirátame mimoriadne zložité vzťahy troch entít a ich politických reprezentantov, to do určitej miery vysvetľuje aj skromné výsledky stabilizačného procesu. Je zjavné, že animozity a problémy jednotlivých krajín toho regiónu sú tak komplexné a tak závažné, že ich riešenie vyžaduje nielen mnoho úsilia, ale zjavne i mnoho času a trpezlivosti. Zrejme všetky krajiny regiónu si musia uvedomiť, že zámery konfliktov z 90-tych rokov nemôžu naplniť ani vojenskou, ani politickou cestou. Jediným prijateľným riešením je nachádzať cesty pokojného spolužitia národov a vytvárať také životné podmienky, ktoré v budúcnosti pomôžu prekonať vzájomnú nedôveru a nenávisť. Preto tak kategoricky podporujeme eurointegračné procesy v tejto časti Európy. Je to aj náš vitálny záujem. V spoločenstve európskych demokracií, fungujúcom na rešpektovaní dohodnutých pravidiel, vidím budúcnosť Bosny a Hercegoviny, celého Balkánu i východnej Európy.“

„S čím je dnes EÚ konfrontovaná?“

I. Gašparovič:“ Ak chceme hodnotiť Európsku úniu, treba na ňu pozerať cez prizmu jej vyše 50-ročného fungovania. Celá jej úspešná história bola vygenerovaná konsenzom a úspechmi, ktoré sa rodili v polemikách, sporoch, ale aj v krízach. Áno, aj Únia má svoje vnútorné problémy, lebo svet má problémy. Riešime ich v intenzívnom dialógu, riešime dilemy, z ktorých hľadáme východiská. Samozrejme, nie vo všetkom sa plne zhodujeme. Hľadáme kompromisy. Učíme sa myslieť nielen na náš individuálny záujem, ale aj na záujem celku. Skutočnosť, že sú to naše spoločné problémy, nás zbližuje a robí silnejšími. To je hlavná „pridaná hodnota“ zjednotenej časti Európy a zároveň perspektíva, ktorú Únia ponúka západobalkánskym štátom.“

„Aj keď sú Slovensko a Maďarsko členmi EÚ a NATO, sú plány Maďarska .s územnou autonómiou na južnom Slovensku reálne?“

I. Gašparovič:“ Nesúhlasím s Vašou formuláciou o „úpadku slovensko-maďarských vzťahov“. Ony sa v ostatných dvoch desaťročiach pohybujú skôr po sínusoide – v závislosti od politických garnitúr v jednej či druhej krajine. Ja sa vyhýbam démonizovaniu našich vzťahov. Slovensko a Maďarsko zdieľajú spoločné záujmy v drvivej väčšine otázok. Sme nielen stredoeurópski susedia, ale aj partneri v EÚ a spojenci v NATO. Náš obchodný obrat s Maďarskom sa pohybuje na úrovni 4,5 mld. EUR. Maďarsko je našim štvrtým najvýznamnejším partnerom v turistickom ruchu. Jedinou oblasťou, kde sa naše pohľady rozchádzajú, je problematika národnostných menšín. Tá, na škodu oboch strán, dokázala zatieniť všetky ostatné prevažujúce pozitíva našej bilaterálnej relácie. Sme však vždy pripravení trpezlivo, otvorene a konštruktívne diskutovať a aj diskutujeme. V uplynulých mesiacoch sa nám podarilo upokojiť naše vzťahy a dostať ich do roviny racionálneho dialógu. V januári t.r. na moje pozvanie pricestoval do Bratislavy na oficiálnu návštevu prezident MR Pál Schmitt. Krátko po ňom Slovensko oficiálne navštívil aj predseda vlády MR Viktor Orbán. Počas premiérskej návštevy bola podpísaná dohoda o výstavbe plynovodného prepojenia medzi Slovenskom a Maďarskom, ktoré významným spôsobom prispeje k posilneniu energetickej bezpečnosti v strednej Európe. Na programe sú ďalšie konkrétne projekty v oblasti dopravnej infraštruktúry, napr. rýchlostná cesta medzi Košicami a Miškolcom, projekt tzv. ipeľských mostov a.i.. Aj maďarským partnerom zdôrazňujem, že sme odhodlaní viesť s nimi konštruktívny a pragmatický dialóg na všetkých úrovniach. Bez vzájomného dialógu nie je možné kvalitatívne zmeniť vnímanie menšín v slovensko-maďarských vzťahoch. Rád konštatujem, že sa nám opäť podarilo oživiť konzultačný mechanizmus založený na Zmluve o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci z roku 1995, ktorá predpokladá činnosť 12 zmiešaných komisií zriadených na jej implementáciu.

Otázka územnej autonómie nie je ani rokovacou témou s maďarskými partnermi, ani témou politického diškurzu na slovenskej politickej scéne. My príslušníkov národnostných menšín považujeme za integrálnu súčasť slovenskej spoločnosti, za jej obohatenie a prínos. Práva príslušníkov národnostných menšín sú garantované v základných dokumentoch krajiny a medzinárodných dohodách, ku ktorým obe naše krajiny pristúpili. Územná autonómia nie je ich obsahom. Požiadavka územnej autonómie na juhu Slovenska jednoducho nemá oporu ani v histórii a ani nie je ani na programe dňa.“

„Bilaterálne vzťahy medzi Slovenskom a Srbskom možno ďalej prehlbovať podľa Vás v ktorých oblastiach?“

I. Gašparovič:“ Vysoká úroveň slovensko-srbských vzťahov je výsledkom historických väzieb zasadených do pozitívneho kontextu. Teší nás to. Myslím, že je viacero dôvodov, prečo je Slovensko vo vašej krajine vnímané pozitívne. Je to vďaka príspevku Slovenska k demokratizácii a európskej integrácii Srbska, vďaka asistencii pri pokojnom rozdelení vášho štátneho zväzku s Čiernou Horou, ďalej vďaka našej principiálne odmietavej pozícii k nezávislosti Kosova a v neposlednom rade kvôli bezproblémovej a voči srbskému štátu lojálnej krajanskej komunite vo Vojvodine. Ja aj naďalej chcem robiť všetko pre ďalší rozvoj stabilných a nadštandardných vzťahov medzi Slovenskom a Srbskom vo všetkých oblastiach spoločného záujmu. Osobitnú pozornosť by sme mali venovať tomu, aby sa existujúci kapitál nadštandardných vzťahov v politickej oblasti adekvátne premietol aj do roviny hospodárskej spolupráce. Bude potrebné udržať rastúci trend vzájomnej obchodnej výmeny a identifikovať možnosti ďalšieho prieniku slovenských investícii na srbský trh. Dôležitou agendou bude pokračovanie v odovzdávaní transformačných a integračných skúsenosti Slovenska srbským partnerom. Chceme, aby sa slovensko-srbské vzťahy rozvíjali komplexne a proporcionálne. Veríme, že kvalitatívne nový priestor a ďalšiu dynamiku získajú po integrácii Srbska do EÚ. Nezastupiteľnú úlohu tu majú i slovenskí krajania žijúci v Srbsku tvoriaci historické, kultúrne, politické i hospodárske premostenie medzi našimi krajinami a národmi.“