Správa prezidenta SR Ivana Gašparoviča o stave republiky, NR SR, Bratislava 17. 2. 2009

Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán predseda vlády,
vážení členovia národnej rady SR,
vážení členovia vlády,
vážený pán generálny prokurátor,
vzácni hostia,
drahí spoluobčania.

Využívajúc svoje ústavné právo som požiadal pána predsedu Národnej rady o vystúpenie pred poslancami. Chcem hovoriť k situácii, ktorá dnes je, k životu občanov SR. Nie je jednoduchá, ktorú vy ako poslanci Národnej rady a vláda musíte riešiť.

Vývoj Slovenska je dynamický proces. Závislý nielen od našich záujmov a rozhodnutí, ale aj od závažných svetových procesov, ktorých sme dnes súčasťou. Túto cestu, aj s bremenami nových nárokov sme si vybrali sami. Preto je našou povinnosťou niesť za ňu zodpovednosť a popasovať sa s prekážkami a požiadavkami, ktoré táto cesta prináša. A to bez ohľadu na stranícke programy, lebo na stole dnes nie je otázka kto s kým a kto proti komu, ale nutnosť riešenia rozsiahleho množstva závažných každodenných problémov. Týkajú sa všetkých. Aby sme nápor nových starostí zvládli, musíme ich riešiť v spolupráci s odbornými tímami na tej najvyššej úrovni.

Vážená národná rada,

znižuje sa výroba, pribúda nezamestnaných. No aj v tejto nepriaznivej situácii je našou povinnosťou poďakovať sa našim občanom, lebo úspechy, ktoré sme dosiahli, sú najmä ich dielom. Žiaľ, v čase, keď sme sa usilovali prilepšiť im, dostali sme sa pod nečakaný ekonomický tlak. Aj preto dostáva prednosť schvaľovanie tých zákonov, ktoré riešia otázky zamestnanosti, alebo inak pomáhajú občanom predchádzať sociálnej núdzi.

Svetová kríza odhalila svetu nielen nepríjemné fakty, ale aj silu medzinárodných väzieb a spoluzodpovednosti. Je teda aj skúškou súdržnosti a solidarity Európskej únie a pevnosti spoločnej európskej meny. Tento a nasledujúci rok ukážu, na akých základoch dnes stojíme. Či Európska únia bude pokračovať len ako politické zoskupenie, alebo si uchová kredit stabilného ekonomického priestoru, v ktorom sa nebudú presadzovať záujmy jedných na úkor druhých. Slovensko je za rozvoj politicky a ekonomicky silnej Európskej únie. Celku, no aj jeho jednotlivostí. Budeme teda musieť potvrdiť, že nám ide aj o ekonomicky, sociálne a morálne pevné Slovensko, občiansky a štátoprávne jednotné.

Aj keď jednotlivé minulé obdobia boli okorenené prirodzenými koalično-opozičnými súbojmi, za rozhodujúci považujem fakt, že Národná rada Slovenskej republiky pristupovala a pristupuje k plneniu našich záväzkov voči Európskej únii a Aliancii zodpovedne. Za to jej skutočne patrí uznanie.

Napriek tomu treba zdôrazniť, že exekutíva to má vždy najťažšie. Je permanentne vystavená konfrontáciám. Práve preto jej dnes treba priznať, že za šestnásť rokov práce pre samostatnú a suverénnu Slovenskú republiku vykonala kus mimoriadne náročnej práce. Aj keď občania neboli so všetkými jej rozhodnutiami a krokmi spokojní. Jednotlivé vlády sú však za svoje rozhodnutia trvalo zodpovedné. Hoci si priznali viaceré chyby, ktoré sa postupne naprávali a naprávajú. Aj preto boli v roku 2008 prijaté viaceré opatrenia sociálnej politiky štátu: nárast minimálnej mzdy, dvojnásobná valorizácia starobných dôchodkov, zvýšenie prídavkov na deti a podobne.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

naša ekonomická a sociálna realita nie je vo viacerých oblastiach dobrá. A ako ukazuje život, ani to dobré nie je samoudržateľné. To si určite uvedomujeme všetci. A uvedomujeme si aj to, že okrem pitnej vody, ktorá bude mať hodnotu zlata, úrodnej pôdy a vzácnych lesov nedisponuje Slovensko iným, rovnako významným prírodným bohatstvom.

Na margo pitnej vody, ako strategickej suroviny tohto storočia, chcem vyzdvihnúť náš úspech na svetovej výstave v Zaragoze. No zároveň považujem za nevyhnutné upozorniť, že podľa článku 4 Ústavy Slovenskej republiky „Nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky“. Inak povedané: je vlastníctvom všetkých našich občanov. Preto žiadam príslušné orgány, aby tomuto strategickému vlastníctvu, jasne vymedzenému našou ústavou, venovali mimoriadnu pozornosť. Aby preverili všetky zmluvy, ktoré sú spojené s článkom 4 našej ústavy.

Existuje aj bohatstvo, ktoré je súčasťou spoločnosti, no patrí len konkrétnemu človeku, nikto mu ho nemôže vziať. Je to duchovné bohatstvo. Oceňujem, že sa konečne začína venovať – napriek kríze – zvýšená pozornosť vzdelávaniu, výchove, ale aj citovej výchove. Najmä zo strany vlády, súkromných investorov, i cirkevných inštitúcií. Keď sa ma v čase prepuknutia finančnej krízy ľudia v regiónoch pýtali, do čoho by mali investovať svoje ušetrené peniaze, odpovedal som: do vzdelania. Samozrejme, výsledky takýchto investícií nie sú viditeľné okamžite. No ako nás varuje súčasná kríza – žiť len pre dnešok a na dlh, je krátkozraké!

Mladé generácie musíme vzdelávať v potrebných odbornostiach, ale aj vychovávať k humanizmu. Práve dnes, keď sa ľudskosť akosi nenosí. Budúci svet nebude o nič prívetivejší, než ten dnešný, ak ho nezačnú poľudšťovať najmä nastupujúce generácie.

Všetci sa musíme zaujímať o svet mladého človeka. O to, v čom žije, ako žije, pre čo žije, čo ho láka, čo teší, ale aj čo znepokojuje. Zvlášť učitelia. Diferencovaný prístup je dnes vo výchovnej a vzdelávacej práci dôležitejší než v minulosti. Aj na ten potrebujeme financie, ale predovšetkým pevnú vôľu a trpezlivosť. Aj ony sú investíciou do budúcnosti.

Okrem neustáleho zlepšovania všetkého nášho konania, máme pred sebou aj požiadavku nevyhnutnosti. To, čo sme si mysleli, že musíme mať dnes, zajtra, budeme musieť podrobiť novému prístupu: všeličo možno odložiť na neskôr. Budeme sa musieť uskromniť. No nemali by sme sa vzdať vyznačených cieľov, zodpovednosti a ľudskej dôstojnosti. Pretože súčasná svetová hospodárska kríza je výsledkom krízy hodnôt.

Slovensko má však aj dnes predpoklady byť úspešne sa rozvíjajúcou ekonomikou. Aj keby bol v roku 2009 rast nášho HDP len dve percentá, bude to podľa OECD najviac v rámci celej Európskej únie. To však neznamená, že máme prestať konať uvážlivo, či prestať pomáhať tým, ktorí pomoc skutočne potrebujú. Základom modernej politiky je politika realistická, spravodlivá a najmä sociálne humánna.

Za múdre považujem aj stanovisko, že znižovanie výroby a prepúšťanie z práce sa nedá riešiť bez realizácie nových investičných projektov a rekvalifikácie, bez podpory pracovných príležitostí a mobility pracovných síl. To sú dnes rozhodujúce investície do našej priamej účasti na stabilite Európy.

Stabilita Európy by sa mala posilniť aj definovaním novej politickej architektúry vo vzťahoch medzi Európskou úniou, Spojenými štátmi a Ruskou federáciou. Jej základom by mal byť rovnostranný trojuholník. Obrazne povedané: mala by to byť trojnožka, ktorej každá noha nesie rovnakú zodpovednosť za stabilitu - za stabilitu celého sveta. Bez tejto rovnakej zodpovednosti sa budeme len ťažko zviechať zo súčasnej celosvetovej hospodárskej krízy.

Vážená národná rada,

zahraničná politika Slovenskej republiky získala vážnosť, uznanie a hodnovernosť. Je výsledkom uplatňovania troch zásad: prvá - presadzovanie medzinárodného práva a multipolarity súčasného sveta; druhá - pripravenosť rozvíjať priateľské vzťahy so všetkými krajinami a samozrejme chrániť našich občanov; tretia - trvalý záujem o riešenie konfliktov mierovými prostriedkami a o všestrannú hospodársku spoluprácu.

Rezortmi, citlivými na výkon medzinárodnej spolupráce, sú aj obrana a vnútro. Spoločnosť očakáva, že zákony, ktoré vstúpili a vstupujú do života príslušníkov ministerstva vnútra, skvalitnia jeho personálnu výbavu a ukážu, že s policajtom Slovenskej republiky sa spája bezpečnosť, požadovaná autorita a dodržiavanie zákona.

Dosiahli sme stopercentnú profesionalizáciu našej armády, avšak zatiaľ nie jej pripravenosť na stopercentné nasadenie aké od nás očakávajú naši spojenci. Najmä vo vybavenosti bojovej techniky. V súčasnosti by ju mali zvýšiť najmä spoločné cvičenia.

Vážená národná rada,

prudké spoločenské zmeny a uprednostňovanie ekonomiky sa nepriaznivo podpísali na sociálnom a kultúrnom kapitáli našej spoločnosti. Dlho oslabovali sociálne väzby, sociálne istoty, i lojalitu k autoritám. Vytráca sa kultúrnosť, rastie nedôverčivosť, medziľudské vzťahy sú poznačené egoizmom. Preto je dobré, že podstatnou črtou súčasného rozvoja spoločnosti je proces obnovy týchto druhov kapitálu. Ten už začal, ale sme iba na jeho samotnom začiatku. Preto dnes podporujem súčasný parlament a vládu v ich úsilí o sociálne reformy. Lebo nie porazeným, ale víťazom reforiem musí byť občan.

Znepokojuje ma, keď sa zodpovednosť a vedomie „starostlivosti o celok“ považujú za staromódne. Že sa naším reálnym problémom stalo udržanie slovenskej identity a súdržnosti našej spoločnosti. V tomto ohľade sú okolité krajiny oveľa pevnejšie. Zrejme nie sme dosť kritickí voči vlastným nedostatkom. Inak by sa predsa nemohla prejaviť slabnúca medziskupinová a medzigeneračná solidarita, čo je v príkrom rozpore s našimi tradíciami.

Takmer polovica dospelej populácie sa nevie vyrovnať s faktom značnej príjmovej diferenciácie. Útoky na znižovanie sociálnych rozdielov sú, podľa môjho názoru, nekorektné. Prichádzajú najmä od tých, ktorým nevyhovuje princíp sociálnej solidarity, ktorí sa skalopevne držia neoliberálnych koncepcií a svojich záujmov. Tak ako moc v štáte vyšla v čase ekonomických reforiem v ústrety im, tak dnes, v čase sociálnych reforiem by mali vyjsť oni v ústrety moci, ktorá je delegovaná a prepožičaná občanmi tohto štátu.

Vláda nielenže musí – som rád, že to dnes aj chce! – zastupovať záujmy všetkých našich občanov. Nielen úzko skupinové, ale aj celospoločenské. A tie sú v prvom rade ekonomické a sociálne. Ako hlboko sú previazané, o tom nás dennodenne presviedča súčasná svetová ekonomická kríza. Samotná vláda jej dosah na našu realitu ťažko zvládne. Preto podporujem jej snahu o dialóg, ktorý sa dnes koncentruje najmä v Rade pre hospodársku krízu. Napríklad po konzultáciách na Rade odborníci súhlasili s tzv. flexikontom, čo je zásah do Zákonníka práce. Alebo s ukazovateľom produktivity práce, ako rozhodujúcim pri vyjednávaniach o zvýšení miezd.

ZMOS prebral v roku 2009 a 2010 ťarchu tzv. zamestnaneckej prémie. Vláda zoškrtala 33 percent zo svojej spotreby, najmä verejné obstarávania a pod. Mohlo by to byť príkladom aj pre ostatných.

Význam Rady pre hospodársku krízu je aj v tom, že do vlády a NR SR predkladá len vykonzultované riešenia a aktuálna politická väčšina nezneužíva svoje postavenie v NR SR, takže hlasuje o návrhoch bez ohľadu

Pokiaľ by tak postupovala v minulých rokoch pri najvýznamnejších rozhodnutiach ako napríklad pri zmene dôchodkového systému, dnes by určite neboli tie turbulencie, ktoré tu sú.

Rovnako citlivou ako sociálny zmier, je aj oblasť starostlivosti o zdravie občana. Reformy v zdravotníctve nám nepriniesli veľa radosti. Skôr zbytočne stratený čas, odchod odborníkov do zahraničia, nevyváženosti v lôžkovej a liekovej politike, a žiaľ, aj devastáciu či zatváranie zdravotníckych zariadení. Práve preto ešte ako predseda NR SR som preferoval napríklad dostavbu nemocnice Rázsochy. Ak sa pre ňu rozhodneme, mali by sme ju koncipovať ako moderné, komplexné, národné zdravotnícke pracovisko. Schopné realizovať vrcholné lekárske výkony a systematickú výchovu lekárov. Vidím to tak, že toto pracovisko by sa mohlo stať vzorom i ťahúňom nevyhnutnej reformy nášho zdravotníctva.

Vážená národná rada,

dnes sa volá po vedomostiach, tvorivosti a inováciách. Musíme ísť do vedomostne náročných projektov, na cene by mal získavať rozum a zručnosť . Ak je to tak – a všetko nasvedčuje tomu, že to už ďalej inak ani nemôže byť – potom musíme klásť za slová „vzdelávať sa, vzdelávať a vychovávať“ výkričník. Celá spoločnosť sa zhoduje v tom, že vzdelanosť a tvorivosť majú budúcnosť. Považujeme ich za hlavnú strategickú úlohu rozvoja našej spoločnosti.

Preukážme, že nám ide o vedomostnú spoločnosť, o bohatstvo našej prírody, o úspechy našich ľudí. Ani o význame Tatranského národného parku nerozhodne v konečnom dôsledku niekto iný, niekto cudzí, rozhodneme o ňom predovšetkým my, občania Slovenska. Ak aj ustúpime, ešte to neznamená, že sa nevieme pobiť o víťazstvo s ekologickými hrozbami. Pobime sa oň, lebo sa oň pobiť nielen musíme, ale, som presvedčený, aj chceme. Životné prostredie považujeme za súčasť slovenského národného bohatstva. Rovnako tak pôdu. Starostí s pôdou a zábezpeku základných potravinových článkov nebude ubúdať, význam a cena pôdy rastie. Súvisí s ňou totiž potravinová bezpečnosť nášho štátu. A na tú sme akosi pozabudli.

Naša kultúra je základným znakom našej identity – slovenskej identity. Jej jedinečnosť sa posilňuje aj cez jej otvorenosť, zbližovanie a výmenu kultúrnych hodnôt. Naša kultúra je naším základným posolstvom Európe a svetu. Dnes jej chýba väčšia odvaha v pohľade na nás i na okolitý svet. Potrebujeme nadčasové pohľady, odmietanie braku a rýchlych komerčných úspechov. Týka sa to najmä časti pôvodného umenia, ktoré začalo kopírovať lacné zahraničné úspechy. Biznis dnes tvrdo šliape po kvalite kultúry. Musíme to zmeniť. A podporiť každú snahu v tomto smere. Napríklad citeľne chýba napríklad zákon o knihe, ktorého sa dožadujú spisovatelia.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

výrazným činiteľom, ktorý dnes vstupuje do obrazu našej spoločnosti, je samospráva. Získala závažné kompetencie, výrazným spôsobom vstupuje do života miest, obcí a regiónov. Tým sa zvýšila aj jej zodpovednosť. Mojich vyše tristo ciest do regiónov a priame informácie od volených zástupcov a občanov ma oprávňujú vyhlásiť, že regionálna politika má správny kurz, pretože sa viditeľne približuje k občanovi. Teda smer je správny. No ešte vždy je dosť sporných vecí, ktoré musí doriešiť legislatíva. Najmä súčinnosť verejnej a štátnej správy, a zvlášť pri efektívnom využívaní eurofondov.

Pretože niektoré funkcie štátu sú nezastupiteľné, občania Slovenskej republiky očakávajú väčšiu osobnú angažovanosť, súčinnosť a transparentnosť konania od všetkých zodpovedných. Len tak môžeme predchádzať nedorozumeniam, podozreniam a určitým pocitom krivdy. Tvrdenia typu „západ našej krajiny žije na úkor východu, sever na úkor juhu“ sú nepravdivé, zľahčujúce a berú chuť meniť pomery k lepšiemu. Ľuďom musíme hovoriť pravdu o skutočnosti a skutočnosť spájať s tými, ktorí sú za jej stav zodpovední. Aj v konkrétnom regióne.

Súčasťou moderného európskeho demokratického štátu je účasť občianskych združení a spolkov na riešení vecí verejného záujmu. Ich hlas by mal byť hlasom verejnosti, nie iba samozvaných odborníkov, ktorí ovplyvňujú verejnú mienku. Tí by si nemali vynucovať len oprávnenú všeobecnú pozornosť, ale niesť za svoje vstupy do rozhodovania o veciach verejného záujmu aj priamy diel zodpovednosti. Lebo demokracia nie je len naplnenie práva na vypočutie, ale aj naplnenie povinnosti – niesť za svoje vypočutie zodpovednosť.

Ústavný súd, Najvyšší súd a Generálna prokuratúra patria medzi nezastupiteľné nástroje uplatňovania demokratickej moci. Najmä ony rozhodujú o dôvere našich občanov v také hodnoty demokratickej spoločnosti, akými sú zákonnosť, miera spravodlivosti a najmä vymožiteľnosť práva.

Prieťahy v súdnom konaní a vymožiteľnosť práva patria totiž medzi tie skutočnosti fungovania našej spoločnosti, ktoré nás stále omínajú. Od zvýšenia počtu sudcov na súdoch právom očakávam, že sa nám postupne podarí prekonať nahromadené problémy v justícii.

Tu by som chcel povedať, že zabúdame na niektoré povinnosti, ktoré vyplývajú z postavenia a funkcie, či už súdov alebo Súdnej rady. Zriadili sme špecializované súdy. Mysleli sme si, že sa skráti lehota rozhodovania. Asi niečo nie je v poriadku, ak sa v procesoch päťkrát alebo viackrát preruší pojednávanie kvôli neprítomnosti prokurátora.

Predsa Súdna rada sa môže opierať o zákony, o procesné zákony, ktoré tu sú a tieto problémy riešia. To nie je zásah do nezávislosti súdu. Tu je zákon, podľa ktorého sa sudca musí riadiť. Myslím si, že by sme si mali viacej sľubovať od prevencie. Najmä prevencie c voji s kriminalitou. Žiaľ, v tejto oblasti nám stále chýba dôsledná kooperácia a ucelená metodika.

Vážené národná rada,

žijeme v dobe porovnávaní, ktoré sa nás pýtajú, či ideme správnou cestou, či a do akej miery musíme korigovať naše predošlé rozhodnutia a ciele. Úspechy posledných období nás povzbudzovali k odvážnym plánom a predstavám o našej budúcnosti. Súčasná svetová kríza, charakterizovaná výrazným deficitom úverových financií vo svete, poznačila rozhodnutia, ktoré prijímame a budeme musieť prijať. Pozorne vnímam, ako vláda reaguje na aktuálny stav nepriaznivého svetového vývoja a ako rozpracúva riešenia, ktorými chceme eliminovať vznikajúce škody.

Som na strane tých, ktorí jednoznačne presadzujú „právne pevnú ruku štátu“ pri ochrane slovenských národno-štátnych záujmov. Teda aj pri ochrane majetku a finančného imania našich občanov. Hovorím to aj preto, aby nikto nepochyboval o mojom zástoji pri uplatňovaní zákonného konania, ktoré smeruje k zábezpeke štátnych záujmov.

Musíme robiť takú politiku, ktorá posilňuje nevyhnutnú stabilitu a mravnosť, dôstojnosť života občanov v našom štáte. Mojím cieľom je dôstojný život pre všetkých. O taký nám ide. O taký nám musí ísť vždy. Aj vtedy, ak by sa naša situácia výrazne zhoršila a vonkajšie okolnosti boli voči nám kruté a niekedy nekorektné.

Zasadzujem sa za snahu znižovať našu závislosť od dovozu potravín a energie, i za budovanie diaľnic. Aj za citlivé zváženie ponuky na vybudovanie širokorozchodnej trate. Tou môžeme ponúknuť ľuďom novú prácu, zvýšiť ekonomické úžitky Slovenska. No významnou mierou tým odbremeniť aj naše cestné komunikácie od kamiónovej dopravy a nákladov na rekonštrukcie ciest. Ale aj posilniť zdravý vývoj životného prostredia. No projekt širokorozchodnej trate nie je jednoduchý. Má však aj svoje zápory. Preto ho treba posúdiť veľmi dôkladne.

Súhlasím s tými, ktorí si vyžadujú rozpravu k tomuto projektu.

Preto vyzývam tento parlament na úzku a korektnú spoluprácu. Vyzývam aj podnikateľské subjekty – nadnárodné i domáce – aby pristupovali k svojim rozhodnutiam citlivo a zodpovedne. Ako sa ukazuje, značnú pomoc budú potrebovať najmä naši živnostníci, malé a stredné podnikateľské subjekty. Sociálne ohrození, dôchodcovia, ale aj mladé rodiny. A pomoc štátu prichádza.

Konštatujem, že hlavné vývojové trendy slovenskej spoločnosti dnes predstavujú: zmena obrazu sociálnej štruktúry; naštartovanie procesu obnovy ľudského, sociálneho a kultúrneho kapitálu; udržiavanie stability základných životných princípov potrieb. Pre našich občanov sú trvalo najdôležitejšou životnou hodnotou – práca a rodina.

V rodinách s deťmi sa šíri strach z možnej straty zamestnania, ale aj z kriminality. Rodičia sa boja púšťať deti vo voľnom čase medzi rovesníkov, čím sa obmedzuje formovanie ich osobnostného rozvoja. Obavy z kriminality prenasledujú aj našich seniorov, ktorí sa stávajú čoraz častejšie obeťou násilníkov a podvodníkov. Verejnosť to vníma ako úpadok mravov a prejav beztrestnosti mafiánskeho podsvetia; kladie si otázky, či je práca polície efektívna a či justícia meria spravodlivo.

Zdôrazňujem: opatrenia štátu musia dominantne smerovať do prostredia rodín, ktoré sú základom pevnosti štátu a mravného zdravia spoločnosti. Nevšímavá ulica ešte nikoho k slušnému a zodpovednému konaniu nevychovala.

Vážená národná rada,

ako sa denne presviedčame, zdravý rozum a solidarita môžu priniesť skutočný úžitok len vtedy, ak je ich presadzovanie záujmom nás všetkých. Aj tí, ktorí pomocou štátu opovrhovali, sú dnes za ňu vďační. Chcem tým naznačiť, že nikto z nás nevie, čo ho v živote stretne a koho pomoc bude potrebovať. Pretože sme, v istom zmysle, odkázaní každý na každého, všetci na všetkých; aj keď je to pre niekoho (najmä pre neoliberálnych ekonómov) ťažko prijateľná predstava. Ale oni pýtajú dnes od štátu veľkú pomoc.

Chcem vyzdvihnúť podiel občanov – hlásiacich sa k národnostným menšinám – na úspechoch Slovenskej republiky. Väčšina občanov patriacich k národnostným menšinám má pozitívny vzťah k Slovenskej republike ako k svojej domovine. Chcem, aby sa ich kultúry rozvíjali – ako súčasť kultúrneho bohatstva Slovenskej republiky, ktorej sú plnohodnotnými občanmi. S právami i povinnosťami, ale aj lojality k štátu.

Štát má eminentný záujem o posilňovanie vlastenectva a občianskej spolupatričnosti v celej populácii Slovenskej republiky. Nechceme zbytočné problémy, ktoré poškodzujú občianske spolunažívanie, sú zdrojom zbytočných nedorozumení a napätia. Nielen vo vnútri štátu, ale aj mimo neho. Nedôstojné riešenia sú pre náš štát neprijateľné, a v konečnom dôsledku môžu mať bolestivé následky i pre jeho obyvateľstvo. Pre všetkých občanov Slovenskej republiky.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

Slovensko nie je osamelý, uzavretý, sebestačný ostrov. Už najbližší čas ukáže, ako sa dokážeme popasovať s novou situáciou vo svete, ktorá ešte stále neukázala všetky nástrahy. Veľa bude záležať na tom, ako sa dokážeme stmeliť – my, občania Slovenska, i členské štáty Európskej únie. Čaká nás vypätie, obdobie dvoch rokov, ktoré bude skúškou správnosti pre všetkých. Pre Slovensko, pre Európu, pre svet.

Keďže svetová hospodárska kríza je globálny úpadok, nedá sa pred ním nijako uniknúť. Zasahuje všetky krajiny – vyspelé aj rozvojové. Európska únia sa snaží voči kríze postupovať spoločne, no mali by sme rešpektovať aj naše národné špecifiká. Hoci začala hypotekárnym prepadom, jej príčiny sú oveľa oveľa širšie: nadmerná spotreba, virtualizácia finančného sveta, zadlžovanie populácie, nedocenenie solidarity.

Naša ekonomika je závislá na exporte. Ale aj od spotreby v Nemecku, Francúzsku, Rakúsku... Export dvíha naše ekonomické zisky, a dvíha aj našu domácu spotrebu. Výrazný pokles produkcie automobilového priemyslu narobil problémy finalizujúcim i subdodávateľským firmám. Potešiteľná je v tejto súvislosti správa, ktorá prichádza z Nemecka o podpore automobilového priemyslu v Nemecku. Aj preto, že to, čo sa ešte na jeseň minulého roka ukazovalo ako istota – rast hospodárstva a miezd, generovanie zdrojov – stratilo na svojej sile.

Slovensko má však i za tejto situácie porovnaní s okolitými krajinami Európskej únie určité výhody:

• bankový sektor je zatiaľ v lepšej situácii a nevyžaduje sanačné zdroje ako v Nemecku, Rakúsku či Maďarsku;
• zadlženosť štátu i obyvateľstva je podstatne nižšia;
• 70 % malých a stredných firiem závisí od domáceho dopytu.

Tieto výhody musíme využiť. Rada pre hospodársku krízu s týmto kapitálom pracuje. Jej zriadením sme posilnili našu akčnosť i garancie. Už jej rozhodnutia potvrdzujú, ako som už povedal, že finančné zdroje možno nadobudnúť úsporou (rezortov i celej verejnej správy), viazaním rozpočtových zdrojov, racionalizáciou a zefektívnením výdavkov na priority. Nový programový akcent získavajú infraštruktúrne projekty: diaľnice, železnice, energetická infraštruktúra, logistika pre firmy. Ale aj ekonomická dimenzia diplomacie. S väčšou naliehavosťou sa nám núka združovanie rozpočtových zdrojov Slovenskej republiky, zdrojov verejného sektora a zdrojov z Európskej únie. Ciele sú jednoznačné: oživenie podnikateľského prostredia a riešenie sociálnych dôsledkov krízy.

Jednou z ciest riešenia sociálnych dôsledkov je podpora spotreby. Prvé rozhodnutie vlády v tomto smere už existuje – zvýšenie nezdaniteľného základu. Úvahy smerujú i k úhrade odvodov a príspevkom na pracovné miesta.

Predpokladám, že medzi opatreniami sa čoskoro ocitne aj program úspory energií. V ňom aj potreba zatepľovania, ku ktorej som vyzýval tu v Národnej rade pred dvoma rokmi. Podľa odborníkov je to projekt vo výške 15 miliárd euro a na niekoľko, možno desiatok rokov; no najmä s využiteľnosťou dostupných pracovných síl, s prácou pre malé a stredne veľké podniky, ale aj pre živnostníkov.

Chcem povedať, že nedávne problémy s plynom nás pomkli k naliehavejšiemu hľadaniu jeho získavania. I k netradičným riešeniam. Práve pri tejto nepríjemnosti sme si uvedomili, aká dôležitá je akčnosť vlády, ale aj naše členstvo v Európskej únii, súručenstvo a vzájomná pomoc krajín únie. V mene občanov Slovenskej republiky aj z tohto miesta chcem vysloviť poďakovanie všetkým, ktorí pochopili našu situáciu a pomohli nám.

Vážená národná rada,

dovoľte mi, na záver zdôrazniť, čo som už predoslal. Žiadam vás ako prezident Slovenskej republiky, v mene svojom i v mene všetkých našich občanov, aby ste v tejto zložitej situácii hľadali také riešenia vecí celoslovenského záujmu, ktoré nás uchránia pred naplnením hrozivých scenárov.

Dnes nestojí otázka tak, kto je spojencom koho. Dnes je pred nami potvrdenie základnej úlohy – politici musia byť v prvom rade spojencami občanov, ktorých zastupujú. Žiadam vás preto, aby ste pri každom svojom rozhodnutí mali pred očami najmä to, o čo nám pri predchádzajúcich rozhodnutiach za posledných šestnásť rokov malo ísť predovšetkým – dôstojný život pre všetkých občanov Slovenskej republiky!

Ďakujem.