Michal Kováč
   

Prejav na Vysokej škole ekonomickej v Bukurešti

Úvod | Prezident SR | Prezidenti SR 1993 - 2004 | Michal Kováč | Vybrané prejavy | Prejav na Vysokej škole ekonomickej v Bukurešti

Prejav pána Prezidenta na Vysokej škole ekonomickej v Bukurešti

Vážené dámy, vážení páni,

som rád, že mám príležitosť stretnúť sa na pôde bukurešťskej Vysokej školy ekonomickej s vami - ekonomickými, obchodnými a bankovými odborníkmi. Dovoľte mi využiť naše stretnutie k tomu, aby som vám aspoň v krátkosti priblížil výsledky hospodárskeho vývoja Slovenska a perspektívy tohto vývoja, v ktorom nepochybne svoje miesto bude mať aj rozširovanie slovensko - rumunskej spolupráce.

Rok 1997 je pre Slovenskú republiku siedmym rokom ekonomickej transformácie, ktorej cieľom je vytvorenie trhového systému hospodárstva. Hlavné transformačné kroky ako je liberalizácia, privatizácia, makroekonomická stabilizácia, daňová reforma a sociálna reforma v našej krajine postúpili tak ďaleko, že v súčasnosti sú vytvorené všetky základné podmienky a inštitúcie trhového hospodárstva.

Privatizácia a rozvoj súkromného podnikania prispeli k odštátneniu a demonopolizácii ekonomiky, čo vytvorilo dôležitý predpoklad pre rozvoj konkurencie. Súkromný sektor vytvára vyše 81 % HDP, zamestnáva takmer 63 % pracovníkov a v prvom polroku 1997 realizoval 64 % všetkých investícií.

Systémové zmeny, ktoré sa doteraz uskutočnili v oblasti financií a meny majú spoločný cieľ - zabezpečiť zdravú a stabilnú menu. Od začiatku transformácie veľké úsilie bolo vynaložené na ozdravenie štátnych financií. Uplatňovala sa silná reštrikcia štátnych výdavkov a zároveň prebiehal proces oddelenia niektorých druhov verejných financií od štátneho rozpočtu. Najvýznamnejšie je odpojenie fondov dôchodkového, sociálneho a zdravotného poistenia od štátnych financií. Napriek tomu, že v súčasnosti vývoj štátnych financií je rizikovým faktorom našej ekonomiky, v minulých rokoch sa dosiahli i tu isté pozitívne výsledky. Permanentne sa znižuje podiel príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu na HDP a znížil sa aj podiel deficitu štátneho rozpočtu na HDP. V roku 1996 výška deficitu štátneho rozpočtu dosahovala 4,4 % HDP, zatiaľ čo v roku 1993 to bolo 6,2 %.

Transformačný proces sa veľmi zásadne dotkol finančného a bankového sektora. Od základu sa budovalo komerčné bankovníctvo, čo znamenalo nielen rozširovať a diverzifikovať sieť obchodných bánk, ale aj zmeniť existujúce banky na reálne podnikateľské subjekty. Dnes sme niekde uprostred plnenia náročnej úlohy. Na Slovensku v súčasnosti pôsobí celkom 29 domácich a zahraničných komerčných bánk. Týmto sa vytvoril priestor pre potrebnú konkurenciu v našom bankovom sektore. Na druhej strane len veľmi pomaly postupuje proces ozdravenia úverového portfólia rozhodujúcich bánk, ktoré sú zväčša zaťažené nedobytnými úvermi z predtransformačného obdobia. Podiel problémových úverov v minulom roku dosahoval vyše 21 %. Kvalita úverových portfólií bánk sa prejavuje v sťaženom prístupe podnikov k úverovým zdrojom a vo vysokej cene týchto úverov.

Veľké úsilie Národnej banky Slovenska o zdravý menový vývoj doteraz prinášalo ovocie v podobe nízkej inflácie, raste devízových rezerv a stabilite slovenskej koruny. Takýto vývoj umožnil, aby od konca roka 1995 bola zavedená vonkajšia konvertibilita slovenskej koruny v rozsahu bežného účtu platobnej bilancie.

Systémové transformačné zmeny v kombinácii s opatreniami na makroekonomickú stabilitu sa postupne prejavili v priaznivom makroekonomickom vývoji Slovenska. Po štyroch rokoch transformačnej recesie kombinovanej s negatívnymi dôsledkami rozdelenia Česko-Slovenska nastal obrat a od roku 1994 zaznamenalo Slovensko pozoruhodné makroekonomické výsledky. Ročný rast HDP sa pohybuje okolo šesť percent, konkrétne v roku 1996 to bolo 6,9 % a v prvom polroku tohto roku 6 %. Slovensko dosahuje najnižšiu mieru inflácie v stredoeurópskych transformujúcich sa krajinách. Ročná miera inflácie v roku 1996 dosahovala 5,8 % a v septembri tohto roku jej medziročná hodnota bola 5,7 %. Menej priaznivý je vývoj miery nezamestnanosti, ktorá sa síce mierne znižuje, ale jej úroveň je relatívne vysoká a v súčasnosti dosahuje 12,9 %.

Od roku 1993 zaznamenávame dynamický, ale rozdielny vývoj našich vonkajších vzťahov a z toho vyplývajúci stav obchodnej a platobnej bilancie. Ak v rokoch 1994 a 1995 Slovensko ako jedna z mála transformujúcich sa krajín dosiahlo mierne aktívne saldo obchodnej bilancie, tak od minulého roka sme sa zaradili k tým transformačným ekonomikám, v ktorých obchodná bilancia je vysoko pasívna. Deficit obchodnej bilancie v roku 1996 dosiahol 2,1 mld USD a vývoj v tomto roku naznačuje, že trend vysokého deficitu obchodnej bilancie a tým aj bežného účtu platobnej bilancie naďalej pretrváva. Preto v hospodárskej politike vlády sa zvyšuje význam podpory exportu. K podporným aktivitám, ktoré sa v súčasnosti rozvíjajú patrí, okrem iného, vytvorenie Eximbanky a Fondu na podporu zahraničného obchodu, do ktorého povinne prispievajú exportéri i importéri. Sme si vedomí toho, že udržanie vysokej dynamiky vývozu si vyžaduje zrýchliť nevyhnutnú reštrukturalizáciu hospodárstva, najmä priemyslu.

Vážené dámy a páni,

existujúca štruktúra slovenského hospodárstva predurčuje význam priemyslu pre náš budúci rozvoj. Napriek tomu, že v posledných rokoch najvyššiu dynamiku rozvoja zaznamenáva sektor služieb, ktorý takto zvyšuje aj svoju váhu na tvorbe HDP, odvetvie priemyslu zostáva najdôležitejším nositeľom transformačných a reštrukturalizačných zmien v hospodárstve.

V súčasnej priemyselnej štruktúre dominantné postavenie majú odvetvia ťažkého priemyslu, najmä hutníctvo a chemický priemysel. Sú to odvetvia, ktoré dynamicky zvyšujú nielen svoju výrobu, ale aj export a svoj rozvoj si zabezpečujú modernizačnými investíciami.

Náš strojársky priemysel, ktorý v minulosti patril k nosným odvetviam hospodárstva bol začiatkom deväťdesiatych rokov postihnutý rýchlym a nedostatočne pripraveným zastavením zbrojárskej výroby. Doteraz sa veľká časť strojárskych podnikov nedokázala vyrovnať s dôsledkami konverzie a zaujať významnú pozíciu v priemyselnej výrobe, ktorá, ako všetci dúfame, strojárenskému komplexu aj v budúcnosti bude patriť. Riešenia nie sú jednoduché a vyžadujú komplexný program finančnej, organizačnej a technickej reštrukturalizácie dotknutých podnikov. Revitalizáciu problémových podnikov vláda chce podporiť na základe zákona o revitalizácii, ktorý parlament schválil v júli tohto roku.

Potešiteľné je, že aj v strojárenstve dochádza k oživeniu niektorých pododvetví, ako je napríklad výroba dopravných prostriedkov. Odráža sa to na postupnom zvyšovaní podielu strojárskej výroby na priemyselnej výrobe takmer na 19 %, a na 27 percentný podiel z vývozu priemyselnej produkcie. Očakávame, že strojársky a elektrotechnický priemysel budú osou reštrukturalizácie priemyslu a svojim rozvojom zhodnotia také výhody našej krajiny ako je kvalifikovaná pracovná sila, existujúca metalurgická základňa a stredoeurópska geografická poloha.

Nezanedbateľný je aj potenciál nášho spracovateľského priemyslu. Rozvoj drevospracujúceho, sklárskeho, kožiarskeho a obuvníckeho priemyslu podporuje využitie domácich surovín a kvalifikovaných pracovných síl. Uvedené odvetvia, podobne ako textilný a odevný priemysel sa bolestivo vyrovnávajú so stratou východných trhov a s rozdielnym úspechom sa preorientovávajú na náročné trhy krajín Európskej únie. Budúci úspech podnikov odvetví spracovateľského priemyslu v nemalej miere bude závislý od rýchlosti modernizácie jednotlivých výrob tak, aby si udržali svoju konkurenčnú schopnosť aj vo veľmi náročnom medzinárodnom obchodnom prostredí.

Postup v reštrukturalizácii priemyslu, ale aj v modernizácii poľnohospodárskeho a potravinárskeho komplexu a v rozvoji infraštruktúry samozrejme závisí od finančných zdrojov, ktoré môžeme použiť pre takýto náročný reštrukturalizačný manéver. Slovensko v posledných rokoch dosahuje vysokú dynamiku tvorby hrubého fixného kapitálu a rastu investícií. V minulom roku podiel fixného kapitálu na použitom hrubom domácom produkte v stálych cenách dosiahol takmer 38 % a v prvom polroku tohto roku tento podiel bol necelých 35 %. Napriek priaznivému trendu sa ukazuje, že domáce zdroje sú nedostačujúce a je potrebné ich kombinovať so zahraničným kapitálom. Privítali by sme, keby príliv zahraničného kapitálu, najmä formou priamych zahraničných investícií do našej krajiny bol intenzívnejší. Ku koncu júna 1997 dosahovali priame zahraničné investície výšku 36,1 mld Sk, čo v prepočte je menej ako 1,1 mld USD.

Nižší príliv zahraničného kapitálu do slovenskej ekonomiky v porovnaní s niektorými susednými ekonomikami bol ovplyvnený aj spôsobom privatizácie, ktorý bol zvolený v druhej privatizačnej vlne. Od roku 1995 sa v Slovenskej republike takmer výlučne používa metóda priamych predajov majetku alebo akcií vybraným záujemcom, pri upredňostňovaní domácich záujemcov. Len výnimočne sa na takto realizovanej privatizácii zúčastňoval zahraničný investor. Možno predpokladať, že noví domáci vlastníci v záujme rozvoja podnikov postupne budú získavať zahraničných partnerov pre rôzne formy spolupráce a vytvárať tak priestor pre intenzívnejší príliv zahraničného kapitálu. Vláda zvažuje aj možnosti podporiť vstup zahraničného kapitálu daňovými úľavami, ktoré by sa však viazali na podmienky dlhodobejšieho pôsobenia tohto kapitálu v našej krajine.

Vážené dámy, vážení páni,

vo svojom príhovore som už poukázal na veľký význam exportu pre našu krajinu, na tomto mieste by som však chcel zdôrazniť význam širšej medzinárodnej spolupráce pre náš budúci vývoj. Uvedomujeme si, že pre neveľkú krajinu v strede Európy neexistuje iná alternatíva ako rozvíjanie všestrannej medzinárodnej spolupráce. Strategickou úlohou Slovenska je integrácia do Európskej únie a NATO. Zároveň považujeme za výhodné rozširovať spoluprácu na báze regionálnych zoskupení i dvojstranných vzťahov. V tomto ohľade Slovensko aktívne pôsobí najmä v rámci Stredoeurópskej zóny voľného obchodu a vidí v ňom platformu pre prehlbovanie spolupráce s najbližšími susedmi a s partnermi, s ktorými už v minulosti sme v mnohých smeroch spolupracovali.

Som presvedčený, že tak platformu regionálnej, ako aj dvojstrannej spolupráce je možné využiť aj pre rozširovanie slovensko - rumunských vzťahov. Je potešiteľné, že vzájomný zahraničnoobchodný obrat našich krajín sa od roku 1993 do roku 1996 zvýšil 2,3 krát a narastajúci trend pokračuje aj v tomto roku. Vieme však, že objem vzájomnej výmeny nedosahuje úroveň zodpovedajúcu možnostiam a záujmom oboch krajín. Náš záujem je nielen zvyšovať objem obchodnej výmeny, ale modifikovať aj štruktúru vývozu. Radi by sme, aby sa v našom vývoze zvyšoval podiel komodít s vyššou pridanou hodnotou, napríklad strojárske výrobky.

Myslím si, že je v záujme oboch krajín rozšíriť spoluprácu aj do iných oblastí. Už dlhší čas rezonuje myšlienka vytvorenia spoločnej slovensko-rumunskej banky v priestore Slobodnej zóny Constanta, ktorá poskytuje bankám celý rad zvýhodnení a úľav. Vytvorenie takejto finančnej inštitúcie by pomohlo rastu vzájomnej obchodnej výmeny a umožnilo by nové finančné transfery.

Slovenská republika považuje za oblasť perspektívnej spolupráce aj dopravu, najmä z hľadiska spoločného využitia Dunaja a revitalizácie kontaktov s regiónom Čierneho mora. Pre nás má mimoriadny význam využitie Slobodnej zóny v Constante, vzhľadom na investičné možnosti pri dostavbe prístavu Constanta (terminál sypkých materiálov, obilný a ropný terminál) a smerovanie tovarových kanálov aj z oblasti strednej Ázie a kaukazských republík po Dunaji. Perspektívu prepojenia riečnej dopravy s námorným prístavom vidí Slovensko hlavne v rozvoji kombinovanej dopravy v rámci Európy v smere juh-sever.

Vážené dámy, vážení páni,

dovoľte mi na záver vysloviť presvedčenie, že Slovenská republika svojím ekonomickým potenciálom a rozvojovými zámermi podnieti záujem o prehlbovanie slovensko-rumunských vzťahov v oblasti medzinárodnej spolupráce, investovania a spoločného podnikania. Verím, že štátni predstavitelia oboch našich krajín vytvoria priaznivé podmienky pre podnikateľskú iniciatívu smerujúcu k spolupráci s obojstranným prospechom.

Ďakujem za pozornosť.
Na začiatok stránky
Verzia pre tlač
© 2005 Kancelária prezidenta SR. Spracované v redakčnom systéme SwiftSite spoločnosti ELET.  [Technické informácie]