Aktuality
   

Rozhovor pre Slovenský rozhlas, 7. 4. 2008

Úvod | Aktuality | Prezident v médiách | Prezident v médiách | Rok 2008 | Rozhovor pre Slovenský rozhlas, 7. 4. 2008

SRo: "Z Prezidentského paláca vám dobrý podvečer želá Jaroslav Barborák. Dobrý večer, pán prezident."

"Dobrý večer, prajem."

SRo: "Vrátili ste sa zo summitu NATO, na ktorom sa prijímalo, ale aj neprijímalo. Pozvánku na vstup do aliancie dostalo Chorvátsko s Albánskom. Ukrajina s Gruzínskom si aj napriek lobingu amerického prezidenta ešte budú musieť počkať. Najmä Francúzsko s Nemeckom sa obávali, že ich zaradením do prijímacieho procesu by si aliancia rozhnevala Moskvu. Ako dešifrujete postoj Francúzska a Nemecka vy?"

"Absolútne rokovanie v aliancii sa neniesli s nejakým bezpečnostným akcentom na to, aby sa nepohnevala Moskva, alebo aby nebol nešťastný z rozhodnutia NATO pán prezident Putin. Vôbec nie. Práve opak bol pravdou. Všetci sme konštatovali, že aliancia je zodpovedná a povinná vo svete urobiť všetko pre to, aby bol zachovaný trvalý mier. Rusko sa podieľa na boji proti terorizmu, čo nakoniec prezentuje aj svojou účasťou v Afganistane. Pokiaľ máte na mysli otázku rozširovania členstva, to bol jeden z najhlavnejších bodov, pretože aliancia je silnejšia, čím má viacej členov. To sme si všetci vedomí. A v tomto zmysle sa viedli aj rokovania. Spory, ktoré boli na názory, či je Ukrajina a Gruzínsko schopné napĺňať tie podmienky, ktoré sú dané - boli. Ale neboli z pozície totálneho - by som povedal - odmietnutia týchto dvoch krajín. Rokovalo sa len kedy a akým spôsobom ich znovu prijať najmä do tej predvstupovej súťaže."

SRo: "Ja sa ešte vrátim k tým dvom krajinám. Na základe ich stanoviska sa ten vstup posunul. Nemôžu byť za tým skôr ekonomické záujmy, obavy z energetickej závislosti na Rusku?"

"Nie. Energetická otázka na tomto sedení vôbec nerezonovala. Ani si nepamätám, že by bola v nejakej súvislosti spomenutá. Tuná skutočne išlo o to, či členské krajiny, ktoré sa uchádzajú o MAP, napĺňajú tie podmienky, ktoré sú dané alianciou. Konštatovanie zo strany Nemecka a Francúzska bolo, že možno ešte treba počkať. To výsledné rozhodnutie sa tak aj koncipovalo."

SRo: "Ďalším dôležitým momentom summitu bola aj pozícia aliancie k systému americkej protiraketovej obrany v Európe. NATO ju podporilo a kladne sa vyjadrilo aj k otázke radaru v Českej republike a raketovej základni v Poľsku. Slovensko však na summit odchádzalo v situácii, keď premiér za vládu povedal, že s protiraketovým dáždnikom v Česku a Poľsku nesúhlasí. Vy ste potom následne ako hlava štátu prezentovali postoj v podobe formulácie - Slovensko to berie na vedomie. To už nie je nesúhlas. S kým konzultujete častejšie zahraničnú politiku? S ministrom zahraničných vecí, alebo s premiérom?"

"To sú dva pohľady. Dohoda medzi Amerikou a Českou republikou, medzi Poľskom a Spojenými štátmi americkými sú dve bilaterálne dohody, ktoré jednotlivé krajiny uzatvárajú medzi sebou. Tam nie je možné, ak sa ony rozhodnú, vysloviť právo veta. To sú ich samostatné právne akty v rámci medzinárodného práva. Z tohto titulu to tak povedal aj premiér FICO, keď hovoril v Čechách. Otázka je teraz, že členovia aliancie hovoria, aj tieto krajiny sú členmi aliancie, preto by sme spolu mali hovoriť o tom, aké výhody, aké nevýhody takýto projekt donesie. A to je aj názor Slovenska. Ja som tlmočil postoj Slovenska, že Slovensko nie je jednotné a ani nebolo jednotné po vyhlásení Spojených štátov a týchto dvoch krajín, že chcú vytvoriť túto protiraketovú obranu. A ja si myslím, že dneska aj Spojené štáty uznali, že takéto rozhodnutie bolo potrebné konzultovať predsa len aj s Ruskou federáciou. Nakoniec prezident Putin v Bukurešti protiraketový systém ani nespomínal. "

SRo: "Už sme spomínali, tak to bude predmetom rokovaní v Soči ...?"

"Zrejme budú o tom hovoriť ..."

SRo: "... s jeho americkým partnerom?"

"... s prezidentom Bushom v Soči."

SRo: "Ale keď ste spomínali tie vyjadrenia premiéra v Českej televízii, hovoril z pozície predsedu vlády a protiraketovú obranu na území Európy nazval aj nezmyslom. A ten ďalší postoj, oficiálny postoj Slovenska na summite bol taký, že Slovensko to zobralo do úvahy. Mňa len zaujíma teda, akým spôsobom sa vysporiada slovenská diplomacia alebo oficiálna reprezentácia Slovenska s tým mätúcim možno postojom pre zahraničných partnerov? S kým majú rokovať? S premiérom, alebo s prezidentom? Alebo s ministrom zahraničných vecí?"

"Nie, otázka vôbec takto nestojí. Otázka stojí tak, ako som ju pomenoval na začiatku. Sú tu medzinárodné dohody týchto krajín, ktoré my ovplyvniť nemôžeme. Nemôžme zakázať Českej republike alebo Poľskej, že nesmú podpísať s Američanmi túto dohodu. Otázka je len v tom, že keďže tieto štáty sú všetky členmi aliancie, že o týchto otázkach by mala rokovať aj aliancia. A to je aj názor Slovenskej republiky. To je názor aj premiéra, aj názor prezidenta - proste, nás všetkých. Áno, aliancia by o tomto mala rokovať."

SRo: "V rámci toho aktuálneho diania na domácej politickej scéne čoraz viac rezonuje otázka tlačového zákona. Už teraz je jasné, že v utorok sa v parlamente začne iste dlhá a búrlivá rozprava o tomto zákone. Jej dôležitosť podčiarkuje fakt, že od nej závisí ratifikácia Lisabonskej zmluvy. Ak opozícia nebude spokojná s výslednou podobou zákona, nedá svoje hlasy ani pod Lisabon a koalícii tie hlasy chýbajú. Po štvrtej koaličnej rade sa zdá, že na výrazné ústupky otvorená nie je ani koalícia. Nepovažujete za hazardné vyjadrenie predsedu parlamentu, napriek tomu, že nemá istú podporu pre Lisabonskú zmluvu, o nej chce dať hlasovať hneď potom, ako parlament prijme tlačový zákon, v ktorom pripúšťa len kozmetické zmeny?"

"Otázka je, čo je hazard? Či je hazard to, že sa bude hlasovať o tejto zmluve, alebo, či je hazard, že sú tu postavené podmienky, ktoré sú absolútne neadekvátne vo vzťahu k tejto zmluve?"

SRo: "Tlačový zákon ako podmienka prijatia Lisabonskej zmluvy?"

"Môžem vám povedať, že k tejto otázke som bol pri osobných rozhovoroch vyzvaný s niekoľkými účastníkmi aliancie, či na Slovensku Lisabonská zmluva bude schválená. Po mojom vysvetlení, si myslím, že ťažko chápali, že niečo podobné sa môže stať. Boj za demokraciu prostredníctvom takéhoto rozhodnutia opozície považujem za nie šťastný. Áno, beriem do úvahy, že môže dôjsť k situácii, že koalícia, ktorá je povedzme mohutná, môže úplne vyblokovať pripomienky, ktoré do tohto zákona by mali ísť. Ale o tom, či sú oprávnené, rozhodne Národná rada hlasovaním a ak opozícia s tým nie je spokojná, tak je tu ešte prezident, ktorý môže a nemusí podpísať tento zákon a môže ho vrátiť. Ak by prezident nevidel dôvody vrátenia a podpísal ho, no tak je tu ďalší demokratický krok, a to je obrátenie sa na Ústavný súd. A ak by ani Ústavný súd v tomto prípade nerozhodol tak, ako má predstavu opozícia, no tak je tu ešte aj Európsky súd. A to sú kroky demokratické."

SRo: "V tejto pozícii, ktorá teraz vyzerá možno ako zákopová vojna, keď premiér a najsilnejšia strana Smer, nepripúšťa nejaké ďalšie výrazné zmeny v tlačovom zákone a na druhej strane je opozícia, ktorá hovorí, že ponuka koalície jej nestačí. V tomto zmysle nie ste pripravený zvolať nejaké koalično-opozičné stretnutie? Alebo pozvať ich do Prezidentského paláca a vydiskutovať túto zásadnú vec?"
"Demokracia je ten postup, ktorý som tu naznačil na tom sa nedá prakticky nič zmeniť. A to, či sa ..."

SRo: "Alebo dotiahnuť tú podobu tlačového zákona na takú formu, aby spĺňala kritériá medzinárodných inštitúcií? Čiže tá platforma spoločného stretnutia možno v Prezidentskom paláci, nič také nezvažujete zatiaľ?"

"Ja som sa zúčastnil, ja si myslím, že bolo to ešte aktívnejšie ako keby som volal sem len - ja neviem - predsedu parlamentu a predsedov klubov. Ja keď som počul, že je poslanecké grémium, tak som oznámil predsedovi parlamentu, že tam chcem byť a dokonca tam bol aj predseda vlády. Čiže to bolo to najširšie zoskupenie v rámci parlamentu."

SRo: "V tom zmysle, že situácia spred mesiaca je iná ako teraz. Ten prípadný konflikt, ktorý v tom je, je väčší ako predtým. Už aj zo strany predsedu parlamentu je to podmienené tým, že nech prejde akýkoľvek tlačový zákon, Lisabonskú zmluvu predloží na rokovanie parlamentu. A v tom momente môže vzniknúť problém, že môže byť ratifikačný proces zastavený na úrovni celej únie. A z tohto pohľadu nevidíte vy svoje miesto čosi podobné urobiť ako okrúhly stôl?"

"No, ja neviem, či by to malo v tomto momente význam."

SRo: "Ak by Lisabonská zmluva aj vzhľadom na - môžeme hovoriť len hypoteticky teraz - na tú podobu zákona, ktorá bude, neprešla alebo nedostala podporu, ratifikačný proces by stroskotal na úrovni celej únie. Ako by ste to potom vysvetľovali svojim partnerom?"

"Bol by to veľký problém."

SRo: "Ako by ste argumentovali?"

"Asi by sa to z takéhoto pohľadu nikomu nedalo vysvetliť tak, aby to pochopil. A preto som presvedčený a verí, že k tomuto problému nedôjde."

SRo: "Od včera je na svete opozičný kandidát na budúcoročné prezidentské voľby. Ivete Radičovej včera vyjadrilo podporu aj KDH. Už skôr tak robilo SMK a samotná Radičová tak potvrdila, že sa o kandidatúru bude uchádzať. Vy, hoci ste svoju kandidatúru ešte neohlásili, už teraz máte prísľub, že vás bude podporovať najsilnejšia koaličná strana - Smer-SD a viac-menej za vami stoja aj národniari. Nie je to situácia, keď už môžete povedať, že do toho idete?"

"Času je ešte dosť na to, aby som sa vyjadril. Vždycky som hovoril pri takejto otázke s novinármi, že áno, že sa cítim aj fyzicky aj psychicky a aj s podmienkou možnej podpory u politických strán a s odozvou vo vzťahu k občanom v pozícii, kedy takúto kandidatúru môžem kedykoľvek ohlásiť."

SRo: "Čo vám v tom bráni?"

"Nič."

SRo: "A kedy môžeme čakať, že Ivan GAŠPAROVIČ ohlási svoju kandidatúru do nastávajúcich prezidentských volieb?"

"Hocikedy. Termín tu nezohráva rolu. Tu zohráva skutočne rolu, či tá klíma, ktorá pre moju podporu tuná je alebo nie. Zatiaľ tu je, takže túto moju kandidatúru môžem ohlásiť aj zajtra."

SRo: "Ohlásite ju zajtra?"

"Dočkáte sa."

SRo: "Ja len vychádzam z toho, analytici hovoria, že včerajším dňom sa prakticky začala akási forma prezidentskej kampane. Neformálna časť prezidentskej kampane. Nebojíte sa, že vyčkávanie vám môže len poškodiť?"

"Kampaň, ja si myslím, že ani nie, skôr profilovanie jedného kandidáta zo strany médií, a to je veľký rozdiel. Ja som stále prezidentom Slovenskej republiky a napĺňam funkciu prezidenta Slovenskej republiky, a to v súčasnej dobe považujem za najdôležitejšie."

SRo: "My ale hovoríme o budúcoročných voľbách ..."

"Áno, ale teraz som prezidentom. Čiže mňa táto otázka nejako ešte zatiaľ neirituje. Keď bude čas daný zákonom a tie podmienky, ktoré som povedal, oznámim to oficiálne. Zatiaľ som v pozícii ako som naznačil. Áno, som pripravený túto kandidatúru ohlásiť."

SRo: "A ešte v rámci toho, viete si predstaviť duel Radičová - Gašparovič?"

"Tam bude nielen duel medzi týmito dvomi, ako ste označili. Ja predpokladám, že tam bude ešte niekoľko kandidátov, ktorí prídu do úvahy."

Na začiatok stránky
Verzia pre tlač
© 2005 Kancelária prezidenta SR. Spracované v redakčnom systéme SwiftSite spoločnosti ELET.  [Technické informácie]