Aktuality
   

Prejav prezidenta SR Ivana Gašparoviča pri udeľovaní štátnych vyznamenaní pri príležitosti Dňa Ústavy SR, Bratislavský hrad 1. 9. 2004

Úvod | Aktuality | Prejavy a vystúpenia | Domáce prejavy prezidenta SR | Rok 2004 | Prejav prezidenta SR Ivana Gašparoviča pri udeľovaní štátnych vyznamenaní pri príležitosti Dňa Ústavy SR, Bratislavský hrad 1. 9. 2004

Vážený pán predseda Národnej rady SR,
vážený pán predseda vlády,
vážení laureáti,
Excelencie,
dámy a páni,

napriek tomu, že Deň Ústavy Slovenskej republiky je jeden z našich najmladších štátnych sviatkov, patrí medzi najvýznamnejšie dni spájajúce sa s našou štátnosťou, s naplnením emancipačného úsilia Slovákov, trvajúceho niekoľko stáročí. Práve tu v tejto sieni sa konal slávnostný akt prijatia základného zákona samostatnej Slovenskej republiky, ktorá ešte musela na svoj skutočný zrod pár mesiacov počkať. Potom sa však práve vďaka Ústave zrodila bez akýchkoľvek problémov a hneď mohla začať fungovať ako zvrchovaný, svojbytný štát, ktorého nosnými ideami sú ústavnosť, zákonnosť, demokracia a humanizmus. Najmä vďaka ústave, od ktorej sa potom odvíjali ďalšie naše zákony, vnútorná i zahraničná politika, si Slovenská republika hneď od začiatku vybudovala vysoký kredit aj v zahraničí. Prijali nás bez výhrad a s obdivom, že sme spolu s českým národom dokázali vybudovať vlastnú štátnosť pokojne, kultivovane, na základe vzájomnej dohody, že sme sa dokázali vyhnúť nenávisti a zachovali si priateľstvo a výborné vzájomné vzťahy, počnúc od najvyšších štátnych až po medziľudské.

Slávnostný deň prijatia Ústavy Slovenskej republiky sa mi zapísal do pamäti ako veľký a nezabudnuteľný. Som hrdý a šťastný, že som mohol pracovať na jej zrode a byť v ten historický deň tu v tejto sieni, kde bola prijatá. Vďaka tomu som tento okamih precítil autenticky a naplno. Preto mi, priznám sa, vždy trochu viac búši srdce, keď vchádzam do týchto priestorov. Akoby som sa znovu nadýchol tej jedinečnej atmosféry, ktorá tu panovala 1. septembra roku 1992. Vtedy som, pravda, ešte netušil, že sa sem raz vrátim ako prezident Slovenskej republiky, aby som na návrh vlády SR udelil najvyššie štátne vyznamenania osobnostiam, ktoré sa svojou prácou, talentom a obetavosťou pričinili o rozvoj svojich odborov a našej vlasti.

Najväčším bohatstvom každej krajiny sú ľudia, ktorí v nej žijú. Múdra krajina a múdri politici sa vždy usilujú vytvárať podmienky pre svojich občanov, aby boli vzdelaní a mohli rozvíjať svoje vedomosti a talenty. Ja si veľmi vážim, že na Slovensku to bolo vždy tak, že keď aj tieto podmienky neboli v každom období ideálne, našlo sa dostatok skutočných osobností, ktoré milovali svoju prácu a svoju vlasť a pracovali s veľkým zanietením. Často hovoríme, že Slovensko je malá krajina, našťastie iba čo do rozlohy a počtu obyvateľov. Keď sa však pozrieme na to, akých ľudí sme dali svetu, čo všetko sme dokázali, nemáme sa za čo hanbiť. Mali sme a máme vynikajúcich vedcov, umelcov, lekárov, manažérov, ekonómov, vynálezcov, politikov, bojovníkov za ľudské práva, športovcov. Tí všetci sa dokázali presadiť a dokázali posunúť dopredu aj našu krajinu a nás všetkých. Dokázali v nás prebudiť národnú hrdosť a boli pre nás inšpiráciou. Možno, keby sme im to pripomenuli, celkom by s tým nesúhlasili a povedali by, že iba radi pracovali či žili pre svoje ideály a práca ich napĺňala a tvorila zmysel ich života. Väčšina takýchto ľudí je totiž skromná a o svojich úspechoch nehovorí veľmi rada. O to viac však o nich hovoria výsledky, ktoré dosiahli. Udeľovanie najvyšších štátnych vyznamenaní je vhodnou príležitosťou, aby sme upozornili na takýchto ľudí a ocenili všetko, čo dokázali.

Vážené dámy a páni, v predchádzajúcom mesiaci som viackrát pocítil hrdosť na to, že som občanom a prezidentom našej krajiny, či to už bolo počas olympiády v Aténach, kde sme dosiahli najlepší výsledok v histórii samostatnej Slovenskej republiky, alebo pred pár dňami na oslavách Slovenského národného povstania. Uvedomil som si, že naša prítomnosť je výsledkom úsilia a práce našich ľudí, Slovákov a príslušníkov národnostných menšín. K takýmto udalostiam, ktoré vo mne prebúdzajú pocit hrdosti na našu vlasť, patrí celkom určite i dnešný deň, keď môžem oceniť niekoľko osobností z rozličných oblastí a som rád, že medzi nimi sú aj bojovníci proti fašizmu, a bojovníci za demokraciu ľudské práva, aj keď niektorí, bohužiaľ, in memoriam.

Vážení ocenení, milé dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa obrátil teraz priamo na vás a priznal sa vám, že mám dnes tak trochu trému, pretože dnešné udeľovanie najvyšších štátnych vyznamenaní je pre mňa ako pre prezidenta vlastne premiérou. Dovoľte mi ale, aby som, sa vám napriek tomu poďakoval, za vaše odhodlanie pracovať čo najlepšie, za to, že ste si nenechali vziať svoje ideály a presvedčenie, že ste vždy zostali sami sebou bez ohľadu na podmienky, v ktorých ste pracovali a že ste dosiahli vynikajúce výsledky. K dnešným vyznamenaniam vám zo srdca blahoželám a do budúcnosti vám želám mnoho síl do ďalšej práce, ktorá vás bude napĺňať a ktorá bude prínosom aj pre našu vlasť.

Ukázali ste nám, že život možno prežiť rozličným spôsobom a že ak ho naplníme zmysluplnou poctivou prácou, nájdeme nielen vlastné sebauspokojenie, ale pomôžeme aj iným.
Na začiatok stránky
Verzia pre tlač
© 2005 Kancelária prezidenta SR. Spracované v redakčnom systéme SwiftSite spoločnosti ELET.  [Technické informácie]