Aktuality
   

Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča na obede s veľvyslancami Európskej únie v Slovenskej republike, Bratislava 16. 5. 2007

Úvod | Aktuality | Prejavy a vystúpenia | Domáce prejavy prezidenta SR | Rok 2007 | Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča na obede s veľvyslancami Európskej únie v Slovenskej republike, Bratislava 16. 5. 2007

Vážené panie veľvyslankyne,
vážení páni veľvyslanci,


som rád, že sa opäť po roku môžem porozprávať so zástupcami našich partnerských krajín v Európskej únii. Pred rokom, keď bol našim hostiteľom pán veľvyslanec Boldorf (poznámka: veľvyslanec za Rakúsko už ukončil svoju misiu v SR, momentálne pôsobí ako veľvyslanec pri Svätej stolici), sme mali zaujímavú diskusiu prevažne k vnútropolitickému vývoju na Slovensku, keďže sme sa vtedy stretli krátko parlamentnými voľbami. Vtedy som zdôraznil, že zahraničná politika Slovenska sa nezmení a nenastanú ani radikálne zmeny v domácej, hlavne ekonomickej politike. V tom čase vyslovované obavy zo zhoršenia postavenia menšín sa taktiež nenaplnili.

Keďže výsledky parlamentných volieb hýbali politickým a spoločenským životom niekoľko mesiacov minulého roka, predpokladám, že aj dnes padne z Vašej strany niekoľko otázok k tejto téme. Chcem však na začiatok uviesť, že aj napriek počiatočným negativistickým reakciám voči zloženiu novej vlády Slovenska, nie je dôvod považovať situáciu na Slovensku za kritickú. Koalícia vzišla na základe demokratických volieb, je potrebné ju rešpektovať. Opozícia a médiá majú právo sa k činnosti vlády vyjadrovať. A myslím, že to využívajú v dostatočnej miere. Je na šikovnosti a kompetentnosti terajšej slovenskej vlády ako zvládne naplnenie svojich záväzkov z programového vyhlásenia. Ja osobne sa neobávam o ďalší vývoj Slovenska a to práve pre jej členstvo v Európskej únii, a tiež v Severoatlantickej aliancii. Slovensko je suverénny štát s fungujúcim demokratickým systémom, ktorý má u všetkých občanov tejto republiky podporu.

Navyše Slovensko momentálne prežíva zatiaľ najúspešnejšie obdobie svojej existencie, kedy aj vďaka svojmu členstvu v Európskej únii, nadobudlo „štatút“ krajiny s vysokým hospodárskym rastom a dynamickým rozvojom. Môžem Vás ubezpečiť, že sme si vedomí svojich záväzkov voči všetkým svojím partnerom na bilaterálnej či medzinárodnej úrovni. Slovensko sa chce aktívne zúčastňovať procesu tvorby európskej politiky a tým aj medzinárodnej politiky. Aj v prípadoch, keď sme sa snažili obhájiť svoju pozíciu, mali sme vždy záujem prispieť ku konsenzu v rámci celku. Teraz, keď Európska únia ako celok hľadá spôsob ako ďalej pokračovať vo svojom vývoji je Slovensko pripravené niesť svoj podiel zodpovednosti za vytvorenie podmienok pre stabilný a slobodný rozvoj Európy.

Určite budeme konštruktívne pristupovať k úsiliu nemeckého predsedníctva urobiť „ozdravujúci rez“ vo veci inštitucionálnej reformy Európskej únie, obzvlášť po nedávnych prezidentských voľbách vo Francúzsku, ktoré dali predpoklad na vyriešenie tohto problematického bodu (poznámka: Nicolas Sarkozy si získal podporu väčšiny bruselských kruhov ako najlepší kandidát pre rýchle riešenie ústavnej krízy „minizmluvou“, ktorá by nahradila neúspešnú ÚZ. Ešte minulý rok v Bruseli vyhlásil, že by chcel vidieť minizmluvu schválenú počas nemeckého predsedníctva v prvom polroku 2007 a ratifikovanú bez referenda počas francúzskeho predsedníctva v roku 2008).

Využívam túto príležitosť, aby som zablahoželal pánovi veľvyslancovi Trebeschovi, a tým Nemeckej spolkovej republike, k profesionálne zvládnutému predsedníctvu Európskej únie a vyslovil podporu pani kancelárke Angele Merkelovej v jej úsilí dosiahnuť dohodu so všetkými 27 členskými krajinami únie o jej ďalšom smerovaní. Inštitucionálnu reformu potrebujeme ako „živú vodu“, lebo Európska únia má 27 členov, ktorí musia nájsť efektívny kompromis, aby únia mohla plniť tie ciele, ktoré od nej očakávame. Medzi ne patrí samozrejme zabezpečenie dobrej životnej úrovne pre všetkých jej členov. Pokiaľ budeme strácať čas v politickej oblasti, bude únia chradnúť aj v ekonomickej časti.

Dnes je jasné, že pre Európsku úniu bolo posledné rozšírenie pozitívom, nakoľko noví členovia, za podstatného prispenia Slovenska, priniesli vyššiu dynamiku ekonomiky Európskej únie ako celku. Slovensko má jeden z najvyšších hospodárskych rastov nielen v Európe, ale aj vo svete. Nikdy nepoprieme, že je to aj vďaka nášmu vstupu do Európskej únie a iných významných politických či hospodárskych zoskupení, ktoré nám poskytli „odporúčací“ list pre prílev zahraničných investícií.

Uvedomujeme si tiež, že únia stojí pred vážnym rozhodnutím ohľadom ďalšieho rozširovania, kedy, z hľadiska politického aj ekonomického, už môže byť rozšírenie menej efektívne a viac komplikované. Veď aj neúspech Ústavnej zmluvy v podobe zamietavých referend vo Francúzsku a Holandsku tkvel v skutočnosti nie ani tak v obsahu Ústavnej zmluvy ako v nesúhlase ľudí so všeobecným smerovaním Európskej únie.

Rozdielnosť medzi členskými krajinami komplikuje európsku integráciu a vedie k rôznosti záujmov. Európska identita je v ponímaní každého štátu trochu odlišná. Viem si predstaviť, že rozšírenie únie o Turecko a ďalšie krajiny Balkánu bude podrobené tvrdej a veľmi intenzívnej diskusii. Napriek tomu som presvedčený, že týmto krajinám je potrebné dať perspektívu pristúpenia do únie. Za splnenia všetkých nevyhnutných podmienok.

Z pohľadu Slovenska sú to hlavne krajiny Západného Balkánu, ktoré majú našu podporu. Určite ste zaznamenali akú silnú odozvu má na Slovensku rozhodovanie o budúcom statuse Kosova. Vyplýva to z tradične dobrých vzťahov medzi Slovenskom a krajinami tohto európskeho regiónu. Akceptujte, prosím, slovenský názor, ktorý sa do určitej miery líši od väčšiny krajín EÚ. Neprehliadnite však, že máme záujem na hľadaní spoločného riešenia budúceho usporiadania pomerov na Západnom Balkáne v spolupráci s ďalšími členskými krajinami Európskej únie.

Na záver mi dovoľte vysloviť poďakovanie Vám všetkým za všetky činy, ktoré ste urobili a aj urobíte v prospech Slovenskej republiky. Našim hlavným cieľom je, aby sme čo najrýchlejšie dobehli životnú úroveň najvyspelejších krajín Európskej únie. Potešili nás kroky ďalších členských krajín únie, ktoré otvorili svoj pracovných trh pre Slovákov. Dúfame, že tak čoskoro urobia aj zostávajúce krajiny.

Prajem Vám veľa úspechov vo Vašich misiách tu na Slovensku. A teším sa na Vaše otázky, názory a postrehy, ktoré si rád vypočujem počas tohto príjemného stretnutia.

Na začiatok stránky
Verzia pre tlač
© 2005 Kancelária prezidenta SR. Spracované v redakčnom systéme SwiftSite spoločnosti ELET.  [Technické informácie]