Aktuality
   

Vystúpenie prezidenta SR Ivana Gašparoviča na slovensko – rakúskom ekonomickom fóre, Bratislava 5. 6. 2012

Úvod | Aktuality | Prejavy a vystúpenia | Domáce prejavy prezidenta SR | Rok 2012 | Vystúpenie prezidenta SR Ivana Gašparoviča na slovensko – rakúskom ekonomickom fóre, Bratislava 5. 6. 2012

Vaša Excelencia, vážený pán prezident,
vážené dámy a páni,


rád som prijal možnosť otvoriť toto dobre obsadené slovensko-rakúske podnikateľské fórum. Moje osobitné poďakovanie patrí Vám, pán prezident, za to, že ste do Bratislavy priviedli významných predstaviteľov rakúskej podnikateľskej elity.

Hneď na úvod chcem vyzdvihnúť vysoký počet rakúskych firiem na Slovensku. Blíži sa k hranici 2000 a každý rok pribúda ďalších približne 100, najmä malých a stredných podnikov. Prial by som si, aby podobne impozantným tempom rástol aj počet slovenských firiem v Rakúsku.

Rakúsko je, po Nemecku, na Slovensku najväčším investorom. Medzi rakúskymi investormi sa nachádzajú aj veľké spoločnosti s rozhodujúcim postavením v slovenskom sektore bankovníctva a poisťovníctva. Technologická vyspelosť rakúskych podnikov predstavuje obrovský potenciál aj pre ďalšie investície na Slovensku. Agentúra SARIO bude naďalej aktívne napomáhať rakúskemu kapitálu vo vyhľadávaní potenciálnych partnerov.

Povzbudzujúco vyznieva skutočnosť, že napriek zložitému vývoju v dôsledku krízy sa v ostatných rokoch darilo udržať pozitívnu dynamiku obchodných vzťahov medzi Slovenskom a Rakúskom. V období rokov 2010-2011 sme zaznamenali medziročný nárast slovenského vývozu do Rakúska o 121 % a dovozu z Rakúska o 104 %. Objem obchodnej výmeny tak minulý rok dosiahol 5,2 miliardy eur, pričom v posledných troch rokoch stále rastie. Nezastupiteľnú úlohu pri tom zohráva činnosť Slovensko-rakúskej obchodnej komory.

Úprimne povedané, naše vzťahy dlho poznamenávali nedôvera, predsudky, strach z nepoznaného. Doteraz sme sa ich úplne nezbavili. Myslím si, že dnes už s uspokojením môžem konštatovať, že v Rakúsku sa nenaplnili katastrofické scenáre prílevu lacnej pracovnej sily z nových členských krajín EÚ, vrátane Slovenska. Naopak, otvorenie pracovného trhu v Rakúsku vytvorilo priestor pre výmenu odborne kvalifikovaných síl, ktoré chýbajú na oboch stranách hraníc. Dnes pracuje v Rakúsku vyše 17 tisíc Slovákov, ktorí takto prispievajú k tvorbe rakúskeho HDP.

Nemožno pri tom opomenúť fakt, že Rakúsku sa podarilo udržať si vysokú úroveň zamestnanosti. Miera nezamestnanosti v Rakúsku (aktuálne 4,1 %) patrí vôbec k najnižším v členských krajinách EÚ. Slovensko, v spolupráci so samosprávnymi krajmi, má záujem ďalej napomáhať rozvoju spoločného slovensko-rakúskeho trhu práce, osobitne v dynamicky sa rozvíjajúcom regióne Viedeň–Bratislava–Trnava.

V kontexte diskusie o ďalšom rozvoji širokospektrálnej hospodárskej spolupráce medzi Slovenskom a Rakúskom nemožno opomenúť lepšie využitie potenciálu a synergie oboch hlavných miest – Bratislavy a Viedne na podporu spolupráce univerzít a vedecko-výskumných pracovísk. Pre Slovensko má osobitný význam uplatnenie rozsiahlych rakúskych skúseností v oblasti transferu inovačných technológií. V tomto smere sa musíme naučiť čo najefektívnejšie využívať európske fondy na podporu cezhraničnej spolupráce aj na úrovni územných celkov, vzdelávacích a výskumných inštitúcií či priemyselných parkov.

Dynamika vývoja hospodárskej spolupráce dvoch susedných štátov je len ťažko udržateľná bez kvalitnej dopravnej infraštruktúry. Preto vyslovujem podporu relevantným projektom na modernizáciu existujúcej a budovanie novej cestnej a železničnej infraštruktúry medzi Slovenskom a Rakúskom. Prioritami sú vybudovanie rýchlostnej cesty spájajúcej viedenský okruh S8 s diaľnicou D4, železničné prepojenie letiska Schwechat s traťou Viedeň–Bratislava pri obci Götzendorf, ďalšie fungovanie úspešného projektu Twin–City a plánovaná výstavba vysokorýchlostného európskeho železničného koridoru TEN–T17, ktorý by mal prepojiť Bratislavu s Parížom cez rakúske územie.

Napokon by som chcel poukázať na veľký potenciál slovensko-rakúskej spolupráce v oblasti cestovného ruchu. Nielen z hľadiska bilaterálnej turistickej výmeny, ale aj, povedzme, spoločnej prezentácie atraktivít nášho regiónu na turistických trhoch tretích krajín. Osobitné možnosti poskytuje rozvoj cestovného ruchu v slovensko-rakúskom Pomoraví.

Vážený pán prezident, vážené dámy a páni,

prišli sme s pánom prezidentom Fischerom na vaše rokovanie, aby sme vám potvrdili, že obom našim krajinám skutočne záleží na našej úspešnej spolupráci, na vytváraní dobrých podnikateľských podmienok. Dobrých pre vás i pre vašich zamestnancov. Ak dnešné fórum prehĺbi v tomto smere vzájomnú dôveru, splní svoj cieľ. Napokon, podnikateľské fórum sa koná azda na najvhodnejšom mieste v rámci Bratislavy – v priestoroch hotela, ktorý bol postavený v spolupráci s rakúskym investorom.

Želám vám úspešné rokovania.

Na začiatok stránky
Verzia pre tlač
© 2005 Kancelária prezidenta SR. Spracované v redakčnom systéme SwiftSite spoločnosti ELET.  [Technické informácie]