Prejav prezidenta SR Ivana Gašparoviča v Chorvátskom parlamente, Záhreb 30. 10. 2008

Vážený pán predseda Chorvátskeho saboru Luka Bebič,
vážené excelencie,
dámy a páni!

Považujem za veľkú česť, že mám možnosť prehovoriť k vám, k tým, ktorí rozhodujú o najvážnejších otázkach vašej krajiny, o jej smerovaní a budúcnosti. Šesť rokov som bol predsedom nášho, slovenského parlamentu a viem, aká náročná a zodpovedná je vaša činnosť, že nie vždy je to jednoduché rozhodovanie. Od každého hlasu závisí ďalší osud krajiny a nie vždy možno odhadnúť, aký to bude mať dopad na budúcnosť. Tá ťarcha rozhodovania je niekedy naozaj nesmierna. O to viacej si cením fakt, že v osudových okamihoch vašej krajiny ste si dokázali vybrať síce na prvý pohľad možno tú ťažšiu, ale v konečnom dôsledku tú správnu cestu pre vašich potomkov.

Vystúpenie vo vašom zákonodarnom zbore je dobrou príležitosťou vysloviť, ako majú naše národy k sebe blízko. Môžeme pritom poukázať na jazykovú, mentálnu a kultúrnu príbuznosť posilnenú ešte aj podobnými dejinami a dlhým zápasom o národné sebaurčenie a samostatnosť. Pred niekoľkými dňami sme si na Slovensku pripomenuli 160. výročie založenia prvej Slovenskej národnej rady, ktorá bola prejavom túžby slovenského národa po samostatnom a plnohodnotnom živote. Slovenská národná rada vznikla podľa príkladu Chorvátska, ktorého prvý parlament, takzvaný Cetinski Sabor, vznikol oveľa skôr. Založenie Slovenskej národnej rady sa stalo významným impulzom národného prebudenia vo všetkých oblastiach. Výsledkom bolo aj založenie Matice slovenskej, ktorá tiež vznikla podľa vzoru Matice chorvátskej. Napokon, chorvátske slovo „matica“ sa pre takéto ustanovizne udomácnilo takmer vo všetkých slovanských národoch. Pri tejto príležitosti je dôležitý aj fakt, že prvým predsedom Matice slovenskej sa stal biskup Štefan Moyses, ktorý predtým prednášal filozofiu na Kráľovskej akadémii v Záhrebe a bol jedným zo spoluzakladateľov Matice chorvátskej. Máme teda k sebe bližšie ako mnohé ďalšie krajiny Severoatlantickej aliancie či Európskej únie. A pevne dúfam, že naše členstvo v aliancii a skorý vstup Chorvátska do EÚ nás zblížia ešte viac.

V tejto súvislosti by som vám chcel oznámiť, že uplynulý piatok 24. októbra 2008 Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s protokolmi k Severoatlantickej zmluve o pristúpení Chorvátskej republiky. Následne som podpísal ratifikačnú listinu k týmto protokolom, čím sa proces ratifikácie týchto prístupových protokolov v Slovenskej republike zavŕšil. Som presvedčený, že podobne budú pokračovať aj ďalšie členské krajiny, aby na nasledujúcom summite aliancie na jar budúceho roku bolo Chorvátsko prítomné už ako jeho plnoprávny a plnohodnotný člen.

Nepochybujem o tom, že v podobnom duchu bude pokračovať aj váš prístupový proces do Európskej únie. Už niekoľkokrát som pri rozličných príležitostiach verejne vyslovil svoje vlastné presvedčenie, že Chorvátsko je už teraz oveľa lepšie pripravené, ako boli niektoré krajiny, ktoré sa členmi únie stali pred ním. Pozorne sledujeme a plne podporujeme ambiciózne snahy chorvátskeho vedenia ukončiť prístupový proces do EÚ do konca roka 2009. Máme z tohto procesu svoje vlastné skúsenosti, či už pozitívne alebo negatívne a ochotne sa o ne s vami podelíme. Máte však jednu výhodu. Môžete sa poučiť na našich chybách, ktorým sme sa my, žiaľ, nevyhli.

Podstatný je ale výsledok a nastúpený trend. Kto vo svete by ešte pred niekoľkými rokmi predpokladal, že zo Slovenska, nad ktorým mnohí vtedy lámali palicu, sa za tak krátky čas stane ekonomicky najrýchlejšie sa rozvíjajúca krajina strednej Európy? Nestal sa žiadny zázrak. Nezmenila sa ani krajina, ani jej ľudia. To len Slovensko sa zaradilo medzi stabilné štáty s predvídateľným vývojom, keď ani povolebné zmeny vlády a nové vládne koalície nespochybnia jej základný trend smerovania. Stali sme sa tým dôveryhodnejšou krajinou pre potenciálnych investorov.

Netreba zastierať oči pred tým, že Európska únia prechádza v súčasnosti zložitým obdobím svojho vývoja. Niektorí dokonca hovoria o jej kríze a tvrdia, že ďalšie rozširovanie únie treba na určitý čas prerušiť. Podľa môjho názoru táto diskusia nie je prejavom slabosti Európskej únie, ale práve naopak dôkazom toho, že každá krajina má právo a povinnosť spolupodieľať sa na budovaní jednotnej Európy. Kyvadlo svetovej politiky by malo smerovať k posilneniu úlohy štátu vo vzťahu k trhu, ak sa prestane správať zodpovedne. Tento vývoj dáva za pravdu kritikom už odmietnutej Ústavnej zmluvy, ale aj kritikom niektorých ustanovení Lisabonskej zmluvy. Napriek tomu si myslím, že predstavy a vzťahy členov Európskej únie do budúcna budú vychádzať z Lisabonskej zmluvy, zároveň však budú akceptovať realitu, transparentnosť a rovnoprávne postavenie zakladajúcich a nových členských krajín bez ohľadu na to, či patria k zakladajúcim alebo novo pristupujúcim členom.

Z tohto miesta by som vás chcel ubezpečiť, že na Slovensku ste doteraz mali a aj naďalej budete mať našu podporu. Budeme trvať na tom, aby prístupový proces do Európskej únie pokračoval bez ohľadu na osud Lisabonskej zmluvy. Som presvedčený, že o prijatí nových členských štátov by sa malo rozhodovať na základe splnenia prístupových rokovaní.

Keď hovoríme o Európe a jej perspektívach, nemožno obísť problematiku západného Balkánu. Som presvedčený o tom, že bez stability tohto regiónu juhovýchodnej Európy nemožno hovoriť o stabilite celého kontinentu ako takého. Ak Európa nedokáže vyriešiť tento zložitý a celé desaťročia zanedbávaný problém znamená to, že zlyháva ako celok. Pri tejto príležitosti by som chcel oceniť konštruktívnu politiku Chorvátskej republiky v tomto regióne. Úloha Chorvátska je navyše zvýraznená tým, že v súčasnosti zastáva post nestáleho člena Bezpečnostnej rady Organizácie spojených národov. Navyše, je najstabilnejšou krajinou tohto regiónu a môže byť príťažlivým vzorom pre tých, ktorí chcú nasledovať jej príklad.

Zároveň by som chcel zdôrazniť, že aj Srbsko považujeme za významnú krajinu regiónu Západného Balkánu a predpokladáme, že v budúcnosti sa stane súčasťou európskych a transatlantických zoskupení. Osobitne chcem poukázať na našu jasne deklarovanú podporu celistvosti Bosny a Hercegoviny pri zachovaní práv všetkých troch národov, ktoré ju obývajú. Stabilita v tejto krajine je ešte veľmi krehká. Preto je dôležité, aby jej predstavitelia svojimi slovami a činmi prispievali k jej upevneniu. Ambície regiónu Západného Balkánu v rámci európskych a euroatlantických zoskupení majú totiž jedno špecifikum. Jednotlivé národy a národnosti sa musia naučiť žiť nielen vedľa seba, ale aj spolu. O tom je Európska únia, vnímaná ako jedna veľká rodina spriaznených a kooperujúcich národov.

Pokiaľ ide o Kosovo, Slovenská republika sa zaradila medzi tie krajiny, ktoré v súčasnosti neuznávajú jeho samostatnosť. Viedla nás k tomu naša vlastná skúsenosť, ale aj principiálnosť založená na rešpektovaní medzinárodného práva a posilnená navyše vedomím, že jednostranne vyhlásená nezávislosť a rovnako jednostranne dosiahnuté zmeny hraníc nemajú v medzinárodnom práve oporu a nemôžu byť stabilizujúcim faktorom. Tam, kde sa presadí iba vôľa jednej strany, ostáva zakorenený pocit krivdy toho druhého.

Nasledujúce udalosti ukázali opodstatnenosť našej pozície, lebo rovnako sme posudzovali aj nedávne udalosti na severnom Kaukaze, keď sme nepodporili jednostranne vyhlásenú nezávislosť Južného Osetska a Abcházska. Slovensko teda nemuselo v tomto prípade zľaviť zo svojej principiálnosti. Nemožno sa predsa v niektorom európskom regióne odvolávať na medzinárodné právo a na inom mieste Európy toto právo ignorovať.

Región Balkánu sa stáva dôležitým aj z hľadiska energetickej stratégie. Je všeobecne známe, že väčšina európskych krajín je závislá na dovoze energetických surovín, pričom jeden smer, odkiaľ môže prichádzať do Európy aj k nám na Slovensko ropa a plyn, je juhovýchod. Chorvátsko sa tak môže stať krajinou, ktorá so svojimi prístavmi a plánovanými zásobníkmi na ropu, prípadne terminálmi na skvapalnený plyn, by vylepšili toľko požadovanú diverzifikáciu zdrojov energie. Ak sa podarí vybudovať projektované ropovody naprieč Balkánom, mohol by sa strategický význam tohto regiónu ešte zvýšiť. Predpokladom je však stabilita a nevyhnutnosť vzájomnej spolupráce všetkých krajín regiónu.

Nie som zástancom lacného optimizmu, ale som presvedčený, že Balkán v záujme svojej prosperity sa stane stabilným a rýchlo sa rozvíjajúcim regiónom Európy. Máme na tom aj my svoj vlastný záujem. Ako zvyknú hovoriť ľudia u nás, Slováci majú svoje more v Chorvátsku. Kde inde by sme našli toľko priateľských ľudí, s ktorými sa navyše môžeme bez problémov dorozumieť aj bez tlmočníka. Navyše, naše súčasné vzťahy upevňuje, dovolím si povedať, aj moje osobné priateľstvo s prezidentom Stjepanom Mesićom. Radi by sme si túto tradíciu dobrých vzťahov zachovali a som presvedčený, že po vstupe Chorvátska do Európskej únie sa naša spolupráca a naše kontakty ešte znásobia.

Počas úvah o tomto príhovore som sa nemohol vyhnúť myšlienkam o stave súčasného sveta, ktorý je v posledných mesiacoch určovaný najmä krízou na finančných trhoch. Tá poukázala na to, ako je súčasný svet navzájom prepojený a zároveň aj na sebe závislý. Globalizácia má teda svoje pozitívne, ale aj tienisté stránky. To ma viedlo k známemu citátu, ktorý iste mnohí poznáte: „Nikto nie je ostrovom samým pre seba, každý je kusom pevniny, kusom súše. Ak more odmyje hrudu, Európa sa zmenší, akoby sa stratil výbežok zeme alebo sídlo tvojich priateľov či tvoje vlastné. Smrť každého človeka umenší mňa, lebo ja som súčasťou spoločenstva. “

Tieto slová pred vyše tristo rokmi napísal básnik anglického baroka John Donne. Napísal ich v čase, keď Európa bola rozdrobená nielen na štáty, ale aj na kniežatstvá, grófstva a malé feudálne útvary. Koľko predvídavosti muselo byť v tomto básnikovi, ktorý už vtedy dokázal pochopiť podstatu sveta, jeho smerovanie v budúcnosti, v ktorom by každý mal spolucítiť s inými a všetci by sa mali spoločne usilovať o povznesenie celého ľudstva.

Taký prejav spolupatričnosti a solidarity sme my na Slovensku pociťovali nedávno, keď sme sledovali obetavú pomoc chorvátskych občanov a štátnych orgánov po havárii slovenského autobusu pri meste Gospič. Ukázali ste, že táto tragédia a bolesti ranených sa vás bytostne dotýkajú. Že nikto z vás naozaj nebol ostrovom samým pre seba. Preto využívam túto príležitosť a vyjadrujem v mene svojom, ako aj v mene občanov Slovenskej republiky poďakovanie všetkým, ktorí sa spolupodieľali na riešení tejto tragickej udalosti. Všetkým srdečná vďaka!

Vážené dámy, vážení páni!

Želám vám do vašej ďalšej činnosti v prospech Chorvátskej republiky veľa dobrých rozhodnutí.