Aktuality
   

Rozhovor prezidenta SR pre časopis Parlamentný kuriér, 6. 4. 2010

Úvod | Aktuality | Prezident v médiách | Prezident v médiách | Rok 2010 | Rozhovor prezidenta SR pre časopis Parlamentný kuriér, 6. 4. 2010

1. Pán prezident, v súčasnosti už žijeme v predvolebnom období a tak nastal aj čas na bilancovanie. Vaše skúsenosti, ako prezidenta republiky, sú iste bohaté a máte možnosť aj porovnávať. Ako sa Vám spolupracovalo – a spolupracuje s vládou Róberta Fica?

Je pravdou, že z pozície hlavy štátu mám skúsenosť s dvoma diametrálne odlišnými vládnymi zoskupeniami. Do úradu som nastupoval v roku 2004 ešte počas pôsobenia pravicovej vlády Mikuláša Dzurindu a od roku 2006 spolupracujem s vládou Roberta Fica so silnou sociálno-demokratickou agendou. Som presvedčený, že úlohou prezidenta republiky je mať dobré a efektívne vzťahy s parlamentom a vládou. Dobre fungujúci trojuholník prezident – parlament – vláda je základom stability slovenskej politickej scény a o tú mi v prvom rade ide. Iste, že pod súčasné dobré vzťahy sa podpísala i programová blízkosť vládnych a mojich priorít. Nikdy som sa netajil tým, že som politikom, ktorého hodnoty sú orientované naľavo od stredu. To neznamená, že nerešpektujem realitu trhu, bez ktorej sa nedajú napĺňať sociálne programy. Súčasná globálna hospodárska kríza len potvrdila, že trh sám všetko nezmôže. Sociálna politika štátu spolu s trhovou ekonomikou sú spojené nádoby pre napĺňanie dôstojného sociálneho postavenia občanov. Pri takomto vnímaní fungovania štátu nevidím väčší dôvod, prečo by som aj s budúcou vládou nemal mať dobrý vzťah, ako sú súčasným kabinetom Roberta Fica. Samozrejme pre dobré fungovanie štátu je potrebná aj reálna zahraničná politika, dobré susedské vzťahy a napĺňanie priorít vyplývajúcich z členstva v medzinárodných zoskupeniach.

2. Podarilo sa Vám zosúladiť vlastný program, s ktorým ste vstupovali do funkčného obdobia s vládnym programom, alebo by ste si vedeli predstaviť v konkrétnych oblastiach napríklad väčšiu informovanosť, širšie aktivity, alebo napríklad zrozumiteľnejšie postupy?

Môj prezidentský program je odvodený od sloganu „Myslím národne, cítim sociálne“, s ktorým som vstupoval už do prezidentskej kampane v roku 2004. Je jednoznačný a nemenný pri presadzovaní princípov solidarity a porozumenia v spoločnosti. Záleží mi na stabilnej politickej klíme. Ostatné roky naznačujú nutnosť oveľa viac sa venovať podpore vzdelávania, vedy a výskumu a vedomostnej spoločnosti. Áno, skúsenosti zo života potvrdzujú potrebu väčšej verejnej informovanosti a širšej názorovej akceptácie. Vyžaduje si to objektivita v celom spektre verejného života.

3. Nemusíte sa vzdávať, alebo vzďaľovať od svojich priorít, ktoré ste si stanovili pri nástupe do funkcie prezidenta?

Ústava predurčuje, že hlava štátu reprezentuje Slovenskú republiku do vnútra i navonok. Mojou úlohou je presadzovať záujmy občanov Slovenska, záujmy štátu a som presvedčený, že nielen mojou, ale každého prezidenta je aj pri ich presadzovaní úzko spolupracovať s vládou a parlamentom. Verím, že i skutočnosť, že mi občania dali opätovne svoju dôveru v priamych voľbách svedčí o tom, že moja snaha vychádzať z občianskych potrieb, ako aj úsilie v zahraničnej politike sú viditeľné. Do úradu som nastupoval v júni 2004, tesne po našom vstupe do EÚ a NATO, no pred nami stáli ďalšie ťažké úlohy pri plnení podmienok vstupu do Schengenu i Eurozóny. Moje úsilie v zahraničnopolitickej oblasti sa teda pochopiteľne sústredilo na tieto priority. Pri mojich zahraničných cestách i prijímaní svojich zahraničných partnerov som vždy zdôrazňoval, že Slovensko je a chce aj zostať zodpovedným a spoľahlivým partnerom demokratického sveta. To čo sme my Slováci dokázali za tak krátke obdobie svojej samostatnosti za 17 rokov, to nedokázal žiadny iný národ na svete. Som hrdý na to, že som Slovák a mojou prioritou je slúžiť Slovensku a jeho občanom. Exekutívnu moc má vláda, no kompetencie prezidenta sú primerané aj vo vzťahu k vláde a parlamentu. Svoju zodpovednosť prezident nesie od začiatku formovania vlády, prakticky hneď po voľbách. Spomeňte si na rok 2006, kedy som vo veľmi krátkom čase vymenoval vládu súčasného premiéra Roberta Fica. Vyvolalo to vtedy vlnu protestov doma i v zahraničí a proti zloženiu vládnej koalície mali výhrady dokonca aj poslanci Európskeho parlamentu. Čas ale ukázal, že sa mýlili a že moja vôľa a rozhodnutie boli správne. Vo všetkých okolitých štátoch mali problém zostaviť vládu, dokonca došlo k prečasným voľbám, u niektorých vládne dočasná úradnícka vláda a u nás vláda vydržala až do volieb.

4. Myslíte si, že sa Vám darí napĺňať predsavzatie nadstraníckeho prezidenta?

Ústava nezakazuje prezidentovi byť členom politickej strany, alebo jej funkcionárom. Nadstraníckosť prezidenta je daná jeho konkrétnymi politickými krokmi a rozhodnutiami, ktoré potvrdzujú všeobecnú prospešnosť a nie priority politických strán. Nakoniec programové vyhlásenie vlády schvaľuje parlament, ktorý môže nepriamo kontrolovať aj hlava štátu prostredníctvom rozhodovania o zákonoch. Prezident ale nemôže pôsobiť odtrhnuto od politiky. Sám je politikom a má svoj konkrétny politický postoj. Na realizáciu svojho programu prirodzene potrebuje podporu politických strán. Vážim si preto podporu každej politickej strany vrátane volebnej podpory strany Smer-Sociálna demokracia a Slovenskej národnej strany v minuloročných prezidentských voľbách. Neznamená to však, že budem nadržiavať tej alebo onej politickej strane. Z mojich rozhodnutí o zákonoch z NR SR je zrejmé, že princíp nadstraníckosti neporušujem. Len na porovnanie – minulej vláde som vrátil 17 zákonov a súčasnej 29.

5. Čo by ste hodnotili, z vášho pohľadu, ako najvýraznejší a najúspešnejší krok súčasnej vlády, ale aj svoj?

Za jednoznačne najúspešnejší krok v ostatnom štvorročnom období vlády a takisto mojej súčinnosti s ňou považujem formálne dokončenie integračného procesu Slovenska v Európskej únii. Úspešne sme vstúpili do Schengenského hraničného pásma a do eurozóny. Zanikli tým posledné bariéry, ktoré nás delili od plnohodnotného členstva v Európskej únii. Som veľmi rád, že tieto úspechy vnímajú aj občania. Euro sme za svoju novú menu prijali tak hladko, ako ešte žiadna zo 16 krajín eurozóny. Navyše lepšie načasovanie sme si ani nemohli priať. Ktovie aké zložité by to mohlo byť po súčasnej hospodárskej kríze. Je jasné, že vstup do Schengenu a neskôr aj do eurozóny Slovensko ešte viac zatraktívnili pred investormi zo zahraničia. Zároveň stúpol aj náš kredit, ako dôveryhodného a spoľahlivého medzinárodného partnera.

6. Ako by ste zhodnotili prístup vlády čo sa týka celosvetovej krízy, dokázala pohotovo reagovať a prijímať opatrenia aj s perspektívou?

V prvom rade musím zdôrazniť skutočnosť, že globálnu finančnú a hospodársku krízu zapríčinil niekto iný a nie my na Slovensku. Žiaľ následky tejto krízy znášame všetci. Finančná kríza sa Slovenska dotkla našťastie len okrajovo, pretože máme zdravý bankový sektor a vláda sa po jej vypuknutí okamžite zaviazala 100 % ručením na vklady občanov. Hospodárskej kríze sme sa však už nevyhli. Tá sa zásadným spôsobom negatívne prejavila na reálnej ekonomike Slovenska predovšetkým v minulom roku, no prvé vážnejšie príznaky sa prejavili už v závere roka 2008. Som presvedčený, že rozhodnutie vlády zriadiť Radu vlády pre hospodársku krízu už v januári 2009 bolo dobrým rozhodnutím. Tento poradný orgán, na ktorého rokovaniach som sa niekoľkokrát osobne zúčastnil i ja, vďaka dobrej súčinnosti sociálnych partnerov prijal množstvo efektívnych odporúčaní, ktoré vláda potom realizovala. Ak by vláda mnohé z týchto opatrení na stabilizáciu podnikateľského prostredia, podporu živnostníkov a podporu tvorby a zachovania pracovných miest nerealizovala, naša ekonomika by sa prepadla určite hlbšie, ako o 4,8 % HDP v roku 2009. Nakoľko Slovensko má otvorenú proexportnú ekonomiku, kríza priniesla výrazný prepad predaja produktov najmä automobilového priemyslu, čo viditeľne zvýšilo nezamestnanosť. Som veľmi rád, že slovenská ekonomika v závere minulého roka pokračovala v postupnom miernom oživovaní. Potešila nás najmä najnovšia aktualizácia makroekonomickej prognózy ministerstva financií, podľa ktorého očakávaný odhad rastu HDP na rok 2010 je na úrovni 2,8 %. Prognóza ráta s pozitívnym vplyvom výstavby diaľnic prostredníctvom PPP projektov. Žiaľ v tomto roku aj napriek oživeniu ekonomiky ešte stále nedôjde k upokojeniu trhu práce a naďalej môže dôjsť k zvyšovaniu nezamestnaných. Rast zamestnanosti by mala ekonomika SR zaznamenať až od roku 2011, kedy by sa už mali prejaviť aj efekty investičných projektov. V roku 2010 by mala miera nezamestnanosti dosiahnuť úroveň 12,9 % a v nasledujúcich rokoch by sa mala začať znižovať.

7. Parlament, ako zákonodarný zbor, Vám predkladá zákony na schválenie, aká je vzájomná spolupráca z hľadiska prijímania legislatívy?

Prezident vzhľadom na charakter svojich právomocí úzko spolupracuje so zákonodarným zborom. Podľa mňa bez dobrej spolupráce a vzájomných konzultácií tento vzťah nemôže dobre fungovať. Legislatívny proces je veľmi zložitý a zdĺhavý a od jeho kvality závisí výsledná forma každej predkladanej právnej normy. Je veľmi dôležité v akej názorovej a odbornej akceptácii sú vzťahy medzi poslancami vládnej koalície a opozície pri posudzovaní zákonov. Myslím si, že najväčším problémom aj v tomto volebnom období bola aktivita poslancov (aj keď legitímna, ústavná a vyplývajúca z ich práva) pri predkladaní pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k vládnym zákonom. A práve to častokrát spôsobilo, že vládny zákon úplne stratil svoju autenticitu. Na druhej strane môžem konštatovať, ž spolupráca medzi kanceláriou prezidenta, parlamentom a vládou je teraz konštruktívnejšia. Táto spolupráca pomáha predísť situáciám, kedy prezident nemá inú možnosť, len schválený zákon parlamentu vrátiť.

8. Ako sa pozeráte, pán prezident, na reálne výsledky vlády SR?

Vláda SR po voľbách v roku 2006 nastúpila s veľmi náročným sociálnym programom. Som rád, že po zmene vlády sa zachovala kontinuita v zahraničnej politike, ale aj v hlavných makroekonomických prioritách štátu. Aj preto sme úspešne naplnili kritériá pre Schengen a vstup do eurozóny. Je citeľné, že súčasná vláda kladie dôraz na sociálne témy oveľa viac, ako tá predchádzajúca. Prirodzene to vyplýva aj z jej ľavicovej politickej orientácie. Jej reálne výsledky však výrazne ovplyvnila globálna hospodárska kríza, ktorej následkom musela vláda čeliť. Bilanciu pôsobenia vlády začal už samotný premiér Robert Fico, keď nedávno kontroloval jednotlivé rezorty a plnenie programového vyhlásenia vlády. Bilancia a konečné hodnotenie pôsobenia vlády ale nie je úlohou prezidenta. Dokonca si myslím že to nie je ani úlohou premiéra alebo jednotlivých politikov. Štyri roky vlády najlepšie vyhodnotí občan.

9. Aký má Slovensko kredit čo sa týka zahraničnej politiky?

Môžem celkom otvorene skonštatovať, že Slovenská republika je vo svete plne rešpektovanou a dôveryhodnou krajinou. Ako člen EÚ, NATO, OSN a ďalších medzinárodných inštitúcií sme potvrdili úlohu zodpovedného partnera, ktorý aktívne vstupuje do rozhodovacieho procesu vo svete. Zahraničnopolitické pôsobenie Slovenska sa opiera o úctu k princípom demokracie a sociálneho štátu, o rešpektovanie ľudských práv a zásad právneho štátu s dôrazom na solidaritu. Naše postoje sú hodnotovo kompatibilné s európskymi a euroatlantickými postojmi. Prioritou SR v rámci Európskej únie je pokračovanie v procese rozširovania o ďalšie krajiny. Preto sa sústreďujeme na odovzdávanie našich skúseností s integráciou najmä krajinám západného Balkánu. O našej dôveryhodnosti v zahraničí svedčí aj to, že naši diplomati dnes pôsobia v tých najvyšších medzinárodných pozíciách (Miroslav Jenča – námestník GT OSN pre Strednú Áziu, Ján Kubiš – vysoký komisár OSN pre ekonomiku, Maroš Šefčovič – podpredseda Európskej komisie a p.). Teší ma, že ako prezident už šiesty rok môžem prispievať ku kreditu Slovenska a ku kontinuite našej zahraničnej politiky. O tom, že sme dôveryhodní a akceptovaní v celom svete svedčí aj množstvo zahraničných návštev smerujúcich na Slovensko. Za ostatné roky nás navštívili predstavitelia ako britská kráľovná Alžbeta II., holandská kráľovná Beatrix, organizovali sme summit Bush-Putin, nedávno nás navštívil prezident Dmitrij Medvedev a som presvedčený, že by k nám necestovali, keby nešlo o dôveryhodnú krajinu. Naopak, absolvoval som množstvo významných návštev v zahraničí a teší ma, že za vyše 5 rokov so mnou vycestovalo viac ako 500 podnikateľov a na týchto cestách sa podpísalo viacero konkrétnych zmlúv.

10. Je na Slovensku v dostatočnej miere rešpektovaná demokracia a dá sa hodnotiť Slovenská republika ako štát so stabilnou vnútropolitickou situáciou?

O tom, že sme dôveryhodným a demokratickým štátom svedčí naše členstvo vo všetkých významných svetových inštitúciách ako napríklad EÚ, NATO, OBSE, OSN a ďalších. Do týchto inštitúcií by sme sa bez rešpektovania demokratických princípov nedostali.

11. Netrápi Vás, ako bývalého vysokoškolského profesora, financovanie škôl na Slovensku?

Po roku 1990 a najmä po roku 1993 sa Slovensko usiluje o dôkladnú reformu vzdelávania. Žiaľ musím konštatovať, že sa nám v tejto oblasti veľmi nedarí. Som rád, že ostatná snaha rezortu školstva o reformu celého školského systému vrátane vysokého školstva naznačuje zlepšenie. Nový školský zákon považujem za prvý krok ku skutočnej reforme slovenského školstva. Aj keď zákon nebol prijatý bezvýhradne. No čas nám ukáže, čo bude potrebné v tejto reforme ešte zmeniť. Ale to je súčasť reformného procesu.

12. Ešte mi nedá, pán prezident, aby som sa nespýtala Vás, ako známeho fanúšika športu na aktivity telesnej kultúry, myslíte si, že sa šport medzi mládežou nezanedbáva?

Myslím si, že sa zanedbáva. Žiaľ, je to proces, ktorý sa ťahá už od obdobia po Nežnej revolúcii. Šport sa stal na školách okrajovou záležitosťou, ihriská, štadióny a telocvične postupne zo školských dvorov mizli a tie čo zostali, schátrali. Urobilo sa množstvo zlých krokov, najmä pokiaľ ide o rušenie športových stredísk mládeže pri štátnych inštitúciách, ako v minulosti napríklad Dukla, Červená hviezda, Zväzarm. Do budúcnosti budeme musieť hľadať spôsob, ako tieto strediská nahradiť. Treba pomôcť najmä deťom, ktoré majú talent a záujem o šport, no sociálne postavenie ich rodín im realizáciu nie vždy umožňuje. Mrzí ma, že telocvik na školách a šport ako taký sa u nás dostal do úzadia. Deti a mladí za počítačom nemôžu získať fyzickú zdatnosť ako pri športe. Aj z tohto dôvodu som bol pred necelými dvoma rokmi iniciátorom veľkej celoslovenskej konferencie o športe vo Vysokých Tatrách. Toto diskusné fórum otvorilo potrebu hlbšej analýzy súčasnej úrovne telovýchovy na Slovensku, ako aj zmeny prístupu k vrcholovému športu. Teší ma, že sa vláde podarilo úspešne realizovať projekt výstavby niekoľkých stoviek multifunkčných športových ihrísk s umelým povrchom, ktoré boli financované z peňazí štátu, samospráv i z fondov Európskej únie. Toto je cesta, ktorou by sme sa mali uberať. Dostať šport opäť medzi deti a mladých na ulici.

Na začiatok stránky
Verzia pre tlač
© 2005 Kancelária prezidenta SR. Spracované v redakčnom systéme SwiftSite spoločnosti ELET.  [Technické informácie]