Aktuality
   

Rozhovor pre Slovenský rozhlas, 15. 11. 2008

Úvod | Aktuality | Prezident v médiách | Prezident v médiách | Rok 2008 | Rozhovor pre Slovenský rozhlas, 15. 11. 2008

SRo: "Dobrý podvečer z Prezidentského paláca želá Jaroslav Barborák. Po mesiaci sa na dianie na domácej a zahraničnej scéne opäť pozrieme s hlavou štátu, prezidentom Ivanom Gašparovičom. Dobrý večer aj vám."

"Dobrý večer prajem aj ja."

SRo:" Pripomínam že pre pracovnú zaneprázdnenosť hlavy štátu nahrávame dnešné Rozhovory s prezidentom už vo štvrtok. Poďme hneď k téme týchto hodín - k slovensko-maďarským vzťahom. Dostali už označenie, že sú na kritickom bode. Bol tu zápas v Dunajskej Strede, pálenie slovenskej vlajky v Budapešti, ale aj vyjadrenia maďarského premiéra, že kým extrémizmus je v jeho krajine na okraji spoločnosti, na Slovensku má tvoriť súčasť vládnej politiky. (...) však boli aj rokovania, stretli sa poslanci oboch krajín, šéfovia diplomacií a pripravujú sa - keďže rozhovor nahrávame už vo štvrtok - aj premiéri. Aké kroky doteraz podnikla hlava štátu."

"Podľa môjho názoru tuná eskaluje niečo nezdravé pod vplyvom iniciatív extrémistických skupín. A možno niekedy je to aj kvôli tomu, že týmto skupinám umožňujeme využiť skutočnosť, že sa nevedie priamy dialóg, ale len určitý sprostredkovaný dialóg cez médiá medzi politikmi a predstaviteľmi obidvoch štátov."

SRo: "Čo tomu bráni, tomu otvorenému dialógu?"

"No, ja si myslím, že určité váhanie a určitá opatrnosť vzhľadom k niektorým názorom politických strán, kedy jednotliví predstavitelia nechcú do týchto predstáv, resp. politík strán nejako zasiahnuť. Je to veľmi zlé, lebo platí, že tam, kde prestanú hovoriť politici, začne hovoriť extrémna ulica. A myslím si, že toto je práve tento prípad. Som si všimol vystúpenie premiéra Gyurcsánya, ktorý doslova v maďarskom parlamente povedal, že tisícka extrémistov kazí naše bilaterálne vzťahy. Tu je ten podklad, o ktorom by sme mohli hovoriť. O tých extrémistických skupinách, ktoré skutočne nepatria dnes do spoločenského, politického ani iného života obidvoch štátov. Rovnako považujem za podstatné, že pán premiér Gyurcsány nespochybnil územnú integritu Slovenskej republiky. To považujem za dva také podstatné signály, kde by sme mohli hovoriť o maďarsko-slovenských vzťahoch s pohľadom na budúcnosť a nie s pohľadom do minulosti a hľadať a dovolávať sa riešenia nejakých krívd."

SRo: "Ale tá otázka bola, čo doteraz urobila hlava štátu?"

"No, chcem prísť aj k tomu. Moje upozornenia a moje vyjadrenia k vzťahom slovensko-maďarským môžte hľadať niekoľko rokov dozadu. Bol som to ja, ktorý skoro pred dvomi rokmi navrhol pánovi prezidentovi Solyomovi , aby sme sa stretli a stretávali na univerzitách v Maďarsku a na Slovensku. Uskutočnilo sa to a bolo to dobré. Preto si myslím, že tieto stretnutia, ktoré mali byť medzi politikmi, medzi premiérmi, mali byť dávno uskutočnené. Ja som veľmi rád, že v tomto bol iniciatívny náš pán premiér. Nakoniec moje stretnutie v Poľsku, kde sme boli spolu s pánom prezidentom Sólyomom, kde som pánu prezidentovi navrhol stretnutie. Alebo vystúpenie prostredníctvom určitej deklarácie, kde sme ako hlavy štátov chceli vyzvať občanov našich republík, aby sa dištancovali od týchto extrémnych skupín, aby ozaj reálne pozerali na dobrú spoluprácu s Maďarmi. Naša história nie je jednoduchá. Naše spoločné historické vzťahy sú dosť komplikované. Preto si myslím, že rozoberať toto, je - si myslím - práve to, čo by sme nechceli. Opäť opakujem: hovorme o budúcnosti. Pánu prezidentovi som poskytol aj text rezolúcie, ktorú som - alebo vyhlásenia, alebo prehlásenia k občanom, ktoré som urobil. Pán prezident mi povedal, že si ho najskôr musí pozrieť a že potom mi oznámi. Na druhý deň som čakal, nedostal som oznámenie a pri rozhovore mi nakoniec povedal, že on nemôže robiť zahraničnú politiku, že to je vec premiéra. Hoci ja si myslím, že takéto prehlásenie hláv štátov k občanom nie je politika, to je výzva práve k dobrým vzťahom, k dobrému spolunažívaniu našich občanov, čo s politikou nemusí mať vôbec nič spoločné. Proste išlo o pozitívne vystúpenie k občanom, aby extrémizmus sme spoločne odsúdili, aby to bolo našou základňou, z ktorej budeme do budúcnosti vystupovať - spolupráca, pohľad do budúcnosti a dobré spolužitie."

SRo: "V súvislosti so schôdzkou premiérov, ktorú sme spomínali, sa hovorí o žiadanom spoločnom odsúdení extrémizmu. Aj vy ste to spomínali. Stačí to podľa vás?"

"No, určite, že nestačí. Tu musíme mať páky ako k tomuto extrémizmu sa nielen postaviť verbálne, ale čo všetko urobiť pre to, aby sa tento nemohol šíriť. Jednak je to v legislatíve, ale aj v otázke, ako sa postavia tí, ktorí sú zodpovední za poriadok. Viete, ma to tak trošku mrzí to, čo sa stalo v Dunajskej Strede, kde ozaj bola skupina chuligánov, ktorá robila výtržnosti, ktorá urážala a postavila svoje výroky na pozíciu nacionálnych názorov. A z tohto odrazu sa stalo na tomto športovom podujatí veľký problém, div, že nie medzinárodný, politický. To ma tak trošku zamrzelo, že za taký krátky čas sa z tohto niečo urobilo, najmä z dôvodu, že tam zasiali orgány činné v trestnom konaní. Veď oni tam na to boli. Boli na to, aby urobili poriadok. Štát v takomto prípade musí ukázať svoju silu, aby si uvedomili tí, ktorí nechcú rešpektovať pravidlá, poriadok a zákony, že to nemajú dovolené. Ja som to odsúhlasil a chcem povedať jedno: naša ústava hovorí o funkciách a povinnostiach štátu. A jednu funkciu a povinnosť štát má aj v tom, že musí chrániť svojich občanov. Takže špekulovať o tom, či išlo o otázku z pohľadu národnostnej alebo nejakej politickej kauzy, si myslím, že je veľmi nebezpečné. Nie. Tuná išlo o poriadok na štadióne."

SRo: "Maďarský premiér po summite V4 vo Varšave povedal pre maďarských novinárov - a dostal sa medzi nich aj kolega zo Slovenského rozhlasu - že nacionalizmus už natoľko nakazil slovenskú politiku, že k podobným incidentom, aké sa stali v Dunajskej Strede, bude dochádzať aj v budúcnosti. Je slovenská politika podľa vás nakazená nacionalizmom? Najvyšší maďarskí predstavitelia ju opakovane stelesňujú prítomnosťou Jána SLOTU vo vrcholovej politike."

"Ja som presvedčený, že drvivá väčšina občanov Slovenskej republiky, ale myslím si, že aj Maďarskej republiky, nemá na eskalácii napätia záujem. A naopak, želá si žiť so susedmi v pokoji a v porozumení. Nevidím, že by na Slovensku dochádzalo k prejavom takéhoto nacionalizmu."

SRo: "Maďarský premiér sa ešte pred stretnutím s premiérom Robertom Ficom vyjadril, že by bolo dobré, keby si obe strany odpovedali na otázku, v čom chybili. V čom podľa vás chybila slovenská strana a potom konzekventne maďarská?"

"V čom urobili chybu? Túto otázku si musia postaviť pred seba. Možno ju ani netreba navzájom komunikovať a riešiť, ale uvedomiť si sám takou sebareflexiou - áno, toto je naša chyba. A ďalej sa takýchto chýb nedopúšťať. Ja som presvedčený, že na Slovensku sme urobili všetko pre to, aby k takýmto extrémom nedochádzalo."

SRo: "Čiže z pozície hlavy štátu radšej nechcete pomenovať, v čom pochybila jedna či druhá strana?"

"Ja som presvedčený, že pochybili v tom najmä predstavitelia politických strán niektorých."

SRo: "Ktorých?"

"To by nebolo dobré, aby sme si cez médiá takto dokazovali, kto urobil zle, kto neurobil dobre. To je veľmi citlivá otázka. Skutočne, treba si sadnúť aj na najvyššej úrovni, ale aj na úrovni regiónov, miest a obcí a hľadať tieto príčiny a do budúcna im nedovoliť presiaknuť na verejnosť."

SRo: "Poďme k ďalšej téme. Veľkou témou nedávnych dní na medzinárodnej scéne boli prezidentské voľby v Spojených štátoch. Sledovali ste ich? Zaujali vás?"

"Myslím si, že každý sledoval. Od týchto volieb očakáva celý svet či dôjde k nejakej zmene v americkej, najmä zahraničnej politike, alebo či to ostane v týchto starých koľajach. Takže z tohto pohľadu som - áno - sledoval aj ja. Barack Obama vyhral s programom, ktorý nebude ľahké plniť. Jeho pozíciu vo vládnutí uľahčí to, že obidve komory sú obsadené vo väčšine demokratickými poslancami, takže v tomto prípade možno bude mať určité plus."

SRo: "Bol aj vašim kandidátom?"

"Mojím kandidátom je - ak hovoríme vyslovene o amerických prezidentoch - každý prezident, ktorý nadviaže na dobrú spoluprácu s nami, so Slovenskom a bude Slovensku pomáhať a táto spolupráca bude prospešná pre obidve krajiny."

SRo: "S jeho voľbou sa spájajú výrazy ako nádej či zmena. Čo prinesie jeho voľba Slovensku? Je dôvod v tejto súvislosti aj u nás na nádej či zmeny?"

"Myslím si, že vo vzťahu k Slovensku ako na bilaterálnych vzťahoch sa toho veľa nezmení a budem rád, ak to ostane na tých pozitívnych pilieroch, ktoré sme založili a ktoré máme. Otázka stojí snáď trošku inak, keď chceme hovoriť aj o Slovensku, a to ako o Slovensku členovi Európskej únie. Tam už tá zahraničná politika vo vzťahu k Spojeným štátom môže byť trošku iná. Vo vzťahu k Európskej únii ale tak isto očakávame prehĺbenie dialógu. Tu, si myslím, že Európska únia bude hľadať silnejšie pozície a postavenia pri riešení spoločných problémov so Spojenými štátmi americkými."

SRo: "Väčšina svetových politikov zahrnula víťaza amerických volieb gratuláciami, rezervovanejšie bolo Rusko. Ale aj náš premiér Robert Fico v prvej reakcii na výsledky volieb reagoval vetou, že - citujem: "chlieb na Slovensku lacnejší nebude". Ako možno čítate tento premiérov postoj v kontexte dosiahnutej úrovne vzájomných vzťahov so Spojenými štátmi a aj nedávnym rozhodnutím zrušiť pre Slovákov vízovú povinnosť?"

"No tak, určite, že chlieb lacnejší nebude, ale už to, že toto nové obdobie tesne pred začatím funkcie nového prezidenta Spojených štátov začína práve voľnosťou cestovania do Spojených štátov amerických, si myslím, že bude takým náznakom pre budúcu politiku Spojených štátov aj v tejto oblasti."

SRo: "Nemôže pokaziť takýto výrok, takáto reakcia premiéra možno vzťahy dvoch krajín?"

"Prečo? Ja nevidím dôvod prečo by to - no, keď to zoberiete do reality, tak ten chlieb skutočne lacnejší nebude a ja si nemyslím, že to premiér myslel takto, že proste Amerika nám nepomôže. Pravý opak. Otázka je, ako pán prezident Obama zvládne túto ťažkú situáciu v domácej politike a v zahraničnej politike. Od toho sa potom budú odvíjať určite aj pozitíva a negatíva týchto vzťahov."

SRo: "Dotknime sa ešte poslednej témy. V pondelok bude 19 rokov od novembrových udalostí z roku 1989. Nežná či zamatová revolúcia vtedy priniesla slobodu mnohým, či už od štátnej ideológie Komunistickej strany, alebo doslova slobodu z väzenia za názor či vierovyznanie. Ako sa na tie dni pozeráte s odstupom tých 19-tich rokov?"

"Tak ako všetci v tom čase sme privítali nové kroky, novú atmosféru, ktorá v Československu vznikala. Sloboda občana je to najvzácnejšie právo, ktoré môže mať. Dovtedy ho občania Československej republiky nemali. Uvedomili sme si, že sme povinní vytvoriť novú spoločnosť. Pre všetkých politikov tom čase to bol veľký záväzok. Musel sa vytvoriť celý právny poriadok, budovať nový systém vlastníctva, bez čoho by sme nedosiahli úspechy, ktoré dneska máme. Takže to bol krok, ktorý nakoniec priviedol Slovensko aj v histórii k tomu najvážnejšiemu kroku pre Slovákov, že sme vybudovali nový štát - samostatnú, slobodnú Slovenskú republiku. A to je vďaka práve 17. novembra, vďaka tých udalostí, ktoré sa stali. A ja si myslím, že ten 17. november mal ešte taký predzápas, ktorý bol veľmi dôležitý, a to bol 16. november. Ono revolúcia sa vlastne začala tu na Slovensku, začali ju naši študenti, ktorí už 16. novembra boli v uliciach a dokonca mali stretnutia s ministrom školstva, s predstaviteľmi ÚV KSS, ktorí boli z toho tak prekvapení, že nestihli na to ani mocensky reagovať, tak ako reagovali v Prahe."

SRo: "Toľko prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič. Ďakujem za rozhovor."

"Ďakujem pekne aj ja."

Na začiatok stránky
Verzia pre tlač
© 2005 Kancelária prezidenta SR. Spracované v redakčnom systéme SwiftSite spoločnosti ELET.  [Technické informácie]