Aktuality
   

Prípitok prezidenta SR Ivana Gašparoviča na slávnostnej večeri podávanej prezidentom Rumunska Traianom Băseskom, Bukurešť 16. 10. 2009

Úvod | Aktuality | Prejavy a vystúpenia | Prejavy prezidenta SR v zahraničí | Rok 2009 | Prípitok prezidenta SR Ivana Gašparoviča na slávnostnej večeri podávanej prezidentom Rumunska Traianom Băseskom, Bukurešť 16. 10. 2009

Vážený pán prezident,
Vážený pán predseda Senátu,
Vážený pán predseda Snemovne poslancov,
Vážený pán predseda vlády,
Vážené dámy a páni!


Dovoľte mi na úvod poďakovať za Vašu pohostinnosť, za užitočné rozhovory i zaujímavý program tejto návštevy, ktorou chceme potvrdiť veľkú spriaznenosť našich krajín. Zblížili nás spoločné historické skúsenosti, vzájomný prienik našich kultúr, osobností, podobný osud národov, ale aj rovnaké túžby a očakávania od integrácie zjednocujúcej sa Európy.

Ak dnes konštatujem, že vzťahy medzi Slovenskou republikou a Rumunskom sa rozvíjajú obojstranne úspešne vo všetkých oblastiach, že sú priateľské, spojenecké, solidárne a plné porozumenia, robím tak s hlbokým uspokojením. S uspokojením, lebo priateľstvo, dôvera, solidarita a porozumenie medzi národmi a štátmi neprichádzajú samé od seba, ale treba sa o ne každodenne úprimne usilovať a pestovať ich.

V tomto úsilí nám bola nápomocná naša história. Keď v nej zalistujeme, nájdeme množstvo vzájomných prepojení. A nemám na mysli len Dunaj a Karpatský oblúk, ktoré nás spájajú geograficky, ale predovšetkým duchovné, kultúrne a politické väzby, ktorých bolo pre mnohých až netušene veľa. Spomeniem valašskú kolonizáciu, ktorá sa stala súčasťou našej kultúry, výnimočnú architektúru karpatských drevených kostolíkov, ktoré sú skvostom oboch našich ľudových kultúr, ale aj prínos slovenských krajanov za ostatných vyše dvesto rokov k rozvoju západných častí Rumunska.

Výnimočnú kapitolu, ktorá ovplyvnila históriu našich vzťahov, predstavovali kontakty významných osobností našich národov. Už v období humanizmu to bol zo slovenskej strany napríklad významný humanista a cestovateľ Štefan Pilárik. V 19. storočí druhý predseda Matice slovenskej biskup, Jozef Kozáček, pôsobiaci v Oradei; hudobný skladateľ Ján Levoslav Bella, pôsobiaci v Sibiu; ale aj nestor slovenskej literárnej moderny básnik Ivan Krasko. Ten strávil študentské roky v Sibiu a Brašove, preto dôverne poznal rumunskú spoločnosť, kultúru aj osobnosti. Napokon – jeho preklad diel najväčšieho rumunského básnika Mihaia Eminesca do slovenčiny je dodnes neprekonaný. Z rumunskej strany to bol napr. významný humanista Mikuláš Oláh (Nicolaus Olahus), slávny historik Gheorghe Şinca a mnohí ďalší.

Koncom 19. storočia zosilnila aj priama spolupráca politikov oboch národov spoločne čeliacich rastúcim odnárodňovacím tlakom. Ako príklad môžem uviesť prvého slovenského predsedu vlády medzivojnového Československa Milana Hodžu, ktorý potom, keď ho ako slovenského národovca vylúčili z gymnázia, mohol dokončiť štúdiá v rumunských mestách Sibiu a Arad.

Jeho vrúcny vzťah k Rumunsku sa prejavil aj neskôr, keď sa ako poslanec podieľal na založení rumunsko-slovensko-srbského Klubu národnostných poslancov Uhorského snemu. Po prvej svetovej vojne sa tento jeho vzťah prejavil na vzniku takzvanej Malej dohody, spájajúcej Československo, Rumunsko a Juhosláviu.

Vo vzťahoch ľudí, rovnako ako vo vzťahoch štátov, platí staré a pravdivé – v núdzi poznáš priateľa. Preto chcem využiť túto príležitosť, aby som znova vyzdvihol významné obdobie našej novodobej histórie, keď Rumunsko podporilo túžbu Slovákov po slobode a demokracii. S veľkou vďakou spomíname na všetkých rumunských vojakov, ktorí v závere 2. svetovej vojny pomáhali oslobodzovať našu vlasť, a s pietou na vyše 11 tisíc padlých, ktorí navždy odpočívajú na najväčšom rumunskom vojenskom cintoríne u nás – vo Zvolene, i na iných miestach na Slovensku.

Ďalší silný dôkaz solidarity so Slovákmi a Čechmi Rumunsko vyslalo v osudnom auguste 1968, keď sa ako jediná krajina vtedajšej Varšavskej zmluvy postavilo otvorene proti okupácii Československa. Rovnaké pocity solidarity prežívali aj slovenskí občania, ktorí trávili svoje prvé slobodné Vianoce roku 1989 sledovaním dramatického priebehu revolúcie v Rumunsku. Tieto historické momenty sa nezmazateľne zapísali do myslí a sŕdc občanov Slovenska.

Vážený pán prezident,
keď sme pred štyrmi rokmi, počas Vašej oficiálnej návštevy rokovali v Bratislave, obe naše krajiny už boli členmi Severoatlantickej aliancie. Slovenská republika už bola v Európskej únii a ja som Vám vtedy sľúbil, že Slovensko bude robiť všetko pre to, aby sa Rumunsko čím skôr integrovalo do Európskej únie.

Stalo sa tak v januári 2007, po skončení ratifikačného procesu prístupovej zmluvy Únie s Rumunskom. Rád konštatujem, že sme svoj sľub splnili a potvrdili tak našu dôveryhodnosť ako partnera a priateľa, pretože Slovensko ratifikovalo vašu prístupovú zmluvu ako prvá členská krajina, čím vlastne otvorila celý ratifikačný proces.

Členstvom v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii si oba naše štáty naplnili dve historické strategické priority – stali sme sa súčasťou dvoch najúspešnejších integračných projektov sveta. Naplnil sa tak základný predpoklad pre modernizáciu fungovania našej spoločnosti, pre postupný rast životnej úrovne našich občanov. Pre náš rozvoj máme spoľahlivé bezpečnostné garancie a výborné partnerské a spojenecké zázemie.

Vo svete, sužovanom hospodárskou krízou, nepredvídateľnosťou hospodárskeho vývoja a novými druhmi bezpečnostných ohrození, je to výnimočne významná skutočnosť.

Osobitne chcem poukázať na to, že na mnohé otázky medzinárodného života máme s Rumunskom rovnaké alebo podobné názory. A to aj tam, kde s partnermi v únii nezdieľame väčšinové stanoviská, napríklad v otázke neuznania samostatnosti provincie Kosovo. Tieto postoje vychádzajú z nášho spoločného presvedčenia, že medzinárodnému právu treba prinavrátiť rešpekt, lebo jeho erózia môže vniesť do medzinárodných vzťahov veľa chaosu a znížiť globálnu bezpečnosť.

Členstvo v únii nám ponúka množstvo agend spoločného záujmu, kde si môžeme vzájomne pomáhať. Jedným z príkladov je koordinovaný postup pri riešení krízy v komunitárnom poľnohospodárskom sektore. Spoločne poukazujeme na pretrvávajúce rozdiely v prístupoch Európskej komisie k “starým” a “novým” členským krajinám, na škodlivosť konceptu dvojrýchlostnej Európy.

Samozrejme, rozumieme tomu, že členstvo v únii nie je len o partnerstve, spojenectve a solidarite, ale aj o konkurencii v niektorých projektoch a agendách. Len naliehame na to, že to musí byť čestná a pozitívne motivujúca konkurencia s rovnakými pravidlami pre všetkých.

V prípade slovensko-rumunských vzťahov plne platí, že členstvo v rovnakých integračných zoskupeniach významne pomáha aj rozvoju vzájomných bilaterálnych vzťahov.

Za ostatných desať rokov slovensko-rumunská hospodárska spolupráca poznala len kontinuálny rast. A aj keď globálna kríza tento trend dočasne pribrzdila, vzájomný obchodný obrat okolo 1,2 miliardy eur za rok 2008 je vynikajúcim dôkazom záujmu i dôvery slovenskej a rumunskej podnikateľskej verejnosti v obidve naše ekonomiky.

Vážení priatelia,
na záver môjho príhovoru nemôžem nespomenúť najpríjemnejšie a najprirodzenejšie spojivo našich dvoch krajín - slovenskú krajanskú komunitu, ktorá zhruba pred 250 rokmi našla na tomto území svoj nový domov. Toto spoločenstvo malo dosť síl, aby si zachovalo svoj jazyk, vieru, kultúrne tradície, a zároveň svojím konaním potvrdzovalo lojalitu voči svojej novej vlasti. Pre tento spôsob súžitia potrebovalo dobroprajné prostredie, ktoré v Rumunsku našlo. Iste budete so mnou súhlasiť, že dobrá skúsenosť, pozitívne skutky a nie nezodpovedné slová, sú najlepším upevňovaním dôvery v akýchkoľvek bilaterálnych vzťahoch štátov, v ktorých žijú národnostné menšiny. Využívam túto príležitosť, aby som vyjadril vďaku rumunským priateľom za ich ústretový prístup k slovenskej komunite v Rumunsku a zároveň prosím, aby sa ona mohla i naďalej tešiť tejto podpore.

Vážený pán prezident, vážené dámy a páni,
prijmite, prosím, poďakovanie za príjemné, užitočné a podnetné chvíle prežité vo Vašej spoločnosti. Nech nám dobrá priateľská atmosféra našich stretnutí dodáva silu k prekonávaniu všetkých ťažkostí, s ktorými zápasíme v každodennom živote.

S týmto želaním pripíjam na úspech a šťastie Vám, vážený pán prezident, na blaho všetkých rumunských občanov, na úspešnú spoluprácu oboch našich krajín v zjednotenej Európe.

Na zdravie a úspech Vás všetkých, dámy a páni!

Na začiatok stránky
Verzia pre tlač
© 2005 Kancelária prezidenta SR. Spracované v redakčnom systéme SwiftSite spoločnosti ELET.  [Technické informácie]