Aktuality
   

Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča pri príležitosti osláv 63. výročia SNP, Banská Bystrica 29. 8. 2007

Úvod | Aktuality | Prejavy a vystúpenia | Domáce prejavy prezidenta SR | Rok 2007 | Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča pri príležitosti osláv 63. výročia SNP, Banská Bystrica 29. 8. 2007

Vážené slávnostné zhromaždenie,
vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,
vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky,
excelencie, vzácni hostia,
vážení hostitelia Banskej Bystrice,
drahí spoluobčania,


SNP je udalosť, ktorá má osobitné miesto v našich národných dejinách a tým aj v našich mysliach a srdciach. Povstanie je svedectvom hrdinského odporu malého národa proti veľkej vojenskej sile, odporu proti vstupu fašistickej okupačnej armády na slovenské územie.

Povstanie je pozitívnym a príťažlivým príkladom hrdinského zápasu za ideály slobody, demokracie, sociálnej spravodlivosti alebo národnej emancipácie. Ukázalo, že slovenský národ nie je ochotný kolaborovať s nemeckým fašistickým režimom, že vedel nájsť vnútornú silu na to, aby sa vzoprel vojenskému a politickému diktátu fašistickej okupačnej mocnosti.

Boj povstalcov je veľkým vzorom statočnosti a nezlomnosti voči násiliu páchanému v časoch totality a vojnového besnenia.

Aj slovenská armáda v auguste 1944 dokázala, že vie a chce brániť územie Slovenskej republiky proti agresorovi. Jej ozbrojené vystúpenie na obranu vlastnej krajiny si získalo rešpekt tak u obyvateľov Slovenska, ako aj u proti hitlerovskej koalície. Pod minulosťou zvyčajne chápeme to, čo je za nami. Neznamená to však, že dejinné udalosti sa odkladajú do zabudnutia. Ani to, že história sa nevracia, neopakuje v novom šate. Odmietnutie týchto historických skúseností si nemôže dovoliť žiaden skúsený a predvídavý politik, ani zodpovedný historik, lebo by to bolo krátkozraké.

Nehovorím o niečom neurčitom, nekonkrétnom. Fašizmus pretrváva vo forme neofašizmu, neonacizmu a pravicového extrémizmu.
Stačí si uvedomiť, že podľa Agentúry Európskej únie pre základné práva, sú na vzostupe násilie a zločiny s rasovými motívmi. A to v najmenej ôsmich z 27 štátov Európskej únie. Chvalabohu, Slovensko v tejto osmičke nefiguruje. To však neznamená, že je voči týmto prejavom imúnne. Ako hovoria posledné informácie, ani Maďarsko nie je voči ním imúnne.

Zo životných skúseností vieme – obrazne povedané – ako sa z hudby budúcnosti stáva hudba minulosti. Aj to, ako sa minulosť zmocňuje súčasníkov.

Vážené slávnostné zhromaždenie,
či sa to niekomu páči alebo nie, dejinné udalosti, ktoré presiahli svojich aktérov a významným spôsobom vstúpili do života spoločnosti, nie sú len textami do učebníc. Všetci dobre vieme, že sú podstatne dôležitejšie. Ako nás učili profesori dejepisu – sú podnetné. Príčinami, priebehom i svojimi dôsledkami. Okrem sociálnych príčin a mocenských záujmov však majú aj svoj étos.
Jeho hlbším poznávaním môžeme nastavovať zrkadlo nielen minulosti, ale aj prítomnosti a jej možným vývojovým tendenciám.

Dôležité pri tom je, aby nedošlo ku skresľovaniu faktov. Pretože polopravdy majú dlhšie nohy ako lož. Dokážu zájsť ďalej.

Prinášajú interpretácie, ktoré sa naprávajú ťažko a najmä dlho. Je historicky nepopierateľným faktom, že Slovensko bolo satelitom Nemecka a v súlade s jeho záujmami bolo prinútené riešiť mnohé politické otázky, vrátane otázky židovskej.

Neinformovaní ľudia, oslepení propagandistickými trikmi, to na fašistami okupovaných územiach tak jednoznačne nevnímali.

Ale vlastenci týchto národov dobre vedeli, o čo fašizmu ide. Preto hľadali únik z fašistického jarma. Z toho podrobenia, ktorého tlak začali pociťovať čoraz intenzívnejšie. Ani kalkulácie o možnom samostatnom a suverénnom Slovensku neobchádzali. Vedeli však, že ich vôľa a záujem budú tým posledným, čo povojnový vývoj bude brať vážne.

Možno sa čudovať, že na Slovensku rástol odpor proti fašizmu? To, že prerástol do Slovenského národného povstania, len podčiarkuje jeho podstatu a význam.

Bol to predovšetkým vnútorný, národný etický a citový, vlastenecký a demokratický odpor. Aj preto sa k nemu tak spontánne pridali antifašisti z viac ako dvadsiatich krajín sveta. Slovenské národné povstanie tak potvrdilo nielen svoje solidárne zázemie, ale aj svoju integrujúcu podstatu.

Hovoríme o minulosti, no život je predovšetkým o budúcnosti, pre nás o vitalite našich nových generácií. Ak chceme, aby boli múdre a čestné, odvážne a spravodlivé, musíme im hovoriť pravdu. Pokiaľ ju poznáme, aj celú historickú pravdu. Akékoľvek snahy vyhýbať sa tejto pravde, je oslabovaním ich národného povedomia, národnej sebaúcty a národnej hrdosti.

Z tohto pohľadu sú všetky snahy spochybňovať slovenský národ, jeho silu a schopnosť prekonávať prekážky, hodné verejného odsúdenia.

Slovenské národné povstanie má svoj vojenský význam, mravný étos a historický odkaz – človek sa nesmie poddať zlu, ktoré mu ide po krku. Ale ani národ to nesmie pripustiť. Ani so zlom kolaborovať.

Preto vzdávame hold všetkým, ktorí prehliadli falošnú hru fašizmu, postavili sa proti nemu. Aj preto patrí večná pamiatka tým, ktorí obetovali svoje životy, zahynuli v Slovenskom národnom povstaní.

Večná česť patrí tým, ktorí do jeho radov vstúpili, aby pomohli slovenskému národu vstať z kolien poníženého a prosiaceho. Ale aj tým nevinným, na ktorých sa fašizmus odreagoval.

Ďakujem vám, že ste si prišli uctiť odkaz Slovenského národného povstania.

Na začiatok stránky
Verzia pre tlač
© 2005 Kancelária prezidenta SR. Spracované v redakčnom systéme SwiftSite spoločnosti ELET.  [Technické informácie]