Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča na slávnostnej svätej omši pri príležitosti štátneho Sviatku svätého Cyrila a svätého Metoda, Nitra 5. 7. 2008

To, čo sa rodí na strome poznania, sú ľudské skutky. A ako zdôrazňoval pápež Hadrián II. – viera bez skutkov je mŕtva.

Vážené slávnostné duchovné zhromaždenie,
Vaše eminencie a excelencie,
ctené duchovenstvo a veriaci,
drahí spoluobčania.

Solúnski bratia, Cyril a Metod, ktorým sme zasvätili dnešný deň, poznali význam a dosah slova. Preto neboli cudzincami na tejto našej rodnej hrude a ona nebola cudzia im. Prišli vtedy na pozvanie, lebo ich potrebovali.

Učili našich predkov čítať, písať zákonodarstvu a poriadku v spoločenskom živote. No ich hlavným poslaním bolo ukazovať cestu k Bohu a ľudskosti.

Vážené slávnostné duchovné zhromaždenie,

čím je pre pôdu úrodnosť, tým je pre človeka ľudskosť. Svätý Cyril a svätý Metod boli úspešnými rozsievačmi božieho slova. Úspešnými aj preto, že im ľud rozumel, a že siali do úrodnej pôdy, do úrodných podstát človečích, ktoré im poskytli naši predkovia, a o kultivovanie ktorých sa usilujeme aj my. To, čo oni zasiali, sa dodnes hlási k životu. Slovo zrozumiteľné, precítené, zbližujúce, hlboké. Nielen pomenúvajúce, ale aj vysvetľujúce. Posolstvo skutočnej pravdy a lásky. Slovo hodné nasledovania.

Cestou k človeku, jeho dobrote a múdrosti, k ľudskej dôstojnosti a vznešenosti. K aj dnes aktuálnym hodnotám kresťanstva, ktoré zdôrazňuje katolícka cirkev.

Svätý Cyril a svätý Metod nám priniesli slovo, s ktorým pútali celé okolie. Nimi vyslovované slovo neurážalo, ani neznevažovalo. Ich slovo prebúdzalo dobro, povzbudzovalo ho v ľuďoch, dávalo životu nový zmysel. Bolo to práve také slovo, aké nám dnes chýba – ako čistý vzduch, čistá voda, čistá láska. Aj preto sa vraciame k svätému Cyrilovi a svätému Metodovi, spolupatrónom Európy. Sú sprítomnení v našej ústave, chceme, aby žili vedno s nami. Už preto by sme sa k ním mali vracať nielen v dňoch sviatočných, ale každodenne.

To je naše dnešné želanie. Lebo títo solúnski bratia neboli len pokrvnými bratmi, boli a zostali aj našimi duchovnými bratmi, ktorých sme prijali za svojich.

Aby viera bola ako ich – živá v skutkoch.