Aktuality
   

Vystúpenie prezidenta SR Ivana Gašparoviča na medzinárodnej konferencii Slovensko v 21. storočí v európskom kontexte, Trenčianske Teplice 21. 11. 2008

Úvod | Aktuality | Prejavy a vystúpenia | Domáce prejavy prezidenta SR | Rok 2008 | Vystúpenie prezidenta SR Ivana Gašparoviča na medzinárodnej konferencii Slovensko v 21. storočí v európskom kontexte, Trenčianske Teplice 21. 11. 2008

Vážený pán podpredseda vlády a minister školstva,
vážený pán predseda SAV,
excelencia,
vážení účastníci konferencie,
dámy a páni,

hovoriť o modernej európskej spoločnosti, a zamlčovať pri tom kvalitu jej vzdelávania a vedy, je de facto rezignáciou na tvorivosť.
A zanedbávanie rozvoja tvorivého potenciálu krajiny, je buď prejavom intelektuálnej plytkosti, alebo ľahostajnosti k osudu vlastnej populácie. V konečnom dôsledku je to – tak ako aj opačný prístup! – obraz nás všetkých.
Súčasný svet – i naša slovenská a európska realita – nás vyzýva k vážnym zamysleniam a ešte vážnejším rozhodnutiam. Hospodárska recesia, ovplyvnená nedostatkom finančných zdrojov, zasiahla aj do poradia našich priorít. Musíme ich prehodnotiť. Musíme zvážiť – a aj zvažujeme – čo má dostať prednosť. No aj to, čo z nich nemôžeme, nesmieme vynechať za žiadnych okolností.
Medzi tie naše priority, ktoré nemôžeme, nesmieme odsunúť, patrí skvalitňovanie vzdelávania a podpora vede. Aj keď sa dnes celý svet krúti okolo peňazí, jeho budúcnosť stojí a padá na skvalitňovaní vedomostnej spoločnosti a humanizácii znalostnej ekonomiky. No aj na ich súbehu s uplatňovaním riadiacich funkcií štátu – osobitne cez projektovanie budúcnosti, cez dôslednú verejnú kontrolu a cez upevňovanie sociálnej a právnej istoty občanov.
Štát, presnejšie jeho občan, musí dnes jednoznačne pocítiť, že nie je vydaný na milosť a nemilosť svojvoľného počínania. Nikoho. V tom som za jedno s Francúzskom, ktoré ako predsedajúca krajina Európskej únie, žiada širšie uplatňovanie ochranárskej pozície.
V záujme Európskej únie ako celku, jej jednotlivých štátov, každého nášho občana. Má to viacero dôvodov. Podstatný je ten, že občan je vždy v pozícii slabšieho, najzraniteľnejšieho ohnivka nášho spoločenstva. Európska únia, jej štáty sú povinné dbať o dôstojný život každého svojho občana.
Preto musíme vo svojich rozhodnutiach myslieť nielen na riešenie súčasných, ale aj budúcich problémov. Inak povedané: musíme myslieť aj na občanovu budúcnosť.
Náš občan bude o to zraniteľnejší, o čo menej bude vzdelaný, o čo väčšie starosti mu bude robiť jeho vzdelanosť a zručnosti, o čo ťažšie sa uplatní na trhu práce. A ten je čoraz náročnejší a dynamickejší, jeho správanie je čoraz menej predvídateľné. Preto sa oprávnene pýtame, ako pripravovať mladé generácie Európanov, aby sme predišli ich sklamaniu zo seba, ale aj z nás, ktorí sme získali dôveru i mandát spravovať veci verejné. Medzi ne, bez akýchkoľvek pochýb, patrí aj usmerňovanie školskej sústavy a vedeckých inštitúcií. Najmä v zložitých situáciách, akou je i ekonomická kríza, ktorá má všetky črty dlhšieho trvania.
O Slovákoch sa hovorí, že sa vo svete nestratia, lebo sú nezlomní, pracovití a zruční, oplývajú aj nemalou fantáziou. Áno, som na našich občanov hrdý. Zvládli zložitý proces transformácie spoločnosti, zvládajú aj nároky neľahkých reforiem. Verím, že zvládnu aj reformu nášho školstva. A že ju zvládnu tak, aby sa raz o nás hovorilo: Slováci sú vzdelaní ľudia, ktorí si dnes vážia ľudskú múdrosť, tak ako si vždy vážili ľudské dobro.
Aby si človek dokázal vybrať zo záplavy informácií tie správne, múdre a osožné jemu – no nemenej celej ľudskej spoločnosti! – potrebuje pomoc, usmernenie. Hľadá ju, osobitne mladý človek, u svojich učiteľov. Žiaľ, v minulých rokoch sme postavenie našich učiteľov odstavili na vedľajšiu koľaj. Dnes nie je rozhodujúce, z akých príčin. Dôležitejšie je, ako im vrátiť status, ktorý im umožní pomôcť mladému človeku popasovať sa s neodkladnou výzvou – buď taký vzdelaný, aby si neprehral svoj boj s príležitosťami, ktoré ti život prinesie, aby si tieto príležitostí vyzýval na súboj ty sám.
Ciest k vzdelaniu, respektíve ku skvalitneniu nášho vzdelávania, je niekoľko. Ktoré sú, podľa môjho názoru, tie najpodstatnejšie.
Od tohto školského roku sme začali uplatňovať nový model vzdelávania. Jeho základom je prechod od rozvoja pamäťových schopností k dominancii rozvoja tvorivých schopností. Inak povedané: ide nám o tvorivé uchopenie informácií, o rozvoj študenta ako tvorivej osobnosti.
To si bude vyžadovať od pedagógov nový prístup. Budú musieť uplatňovať takú metodiku vyučovania, ktorá zblíži teoretickú rovinu poznania (preberanej látky) so skutočnosťou, s reáliami života. Keďže žiaci základných a stredných škôl disponujú rozdielnym nadaním, je nevyhnutné, aby učitelia voči ním uplatňovali diferencovaný prístup. Aby postrehli záujmové založenie svojich žiakov, aby sa zaujímali o ich vnútorný svet, aby im poskytli také impulzy pre prácu s konkrétnymi informáciami, ktoré im pomôžu rozvíjať nadanie v talent. Viem, takto vo všeobecnosti sa to hovorí ľahšie, než sa to vo vyučovacom procese realizuje. Preto by mali vykonávať profesiu učiteľa tí, ktorí v nej vidia svoje poslanie, svoj zmysel života. Tento rozmer osobnosti by mal byť jedným z hlavných kritérií pre výber a výkon pedagogickej práce. Lebo dobrý učiteľ – na akého si všetci radi spomíname – kde vyučuje, tam aj vychováva, a kde vychováva, tam aj vyučuje.
Následná otázka je – akú kvalitu vzdelania poskytujeme dnes. Stručne sa dá povedať, že rozdielnu. Vysokoškolskí pedagógovia hovoria, že absolventi stredných škôl ju majú až zarážajúco nízku. Podobné sťažnosti zaznievajú aj od rodičov. Musím však povedať, že tí najtalentovanejší a najvytrvalejší dosahujú výsledky, ktoré nám robia dobré meno aj vo svete. Na rôznych vedomostných olympiádach a súťažiach. Špičku máme, horšie je to s priemerom. Ten sa nám začína zužovať. Príčin je viacero. Jednak naši žiaci zlyhávajú v tvorivosti, jednak je poddimenzované materiálno-technické vybavenie škôl a jednak sa nové učebné texty menia rýchlejšie ako žiaci. Myslím si, že donedávna uplatňované oceňovanie učiteľov sa pod súčasnú kvalitu podpísalo tiež nemalým dielom.
Citlivou témou nášho školstva sú financie. Ak chceme, aby nám deti vyučovali len dobrý a vynikajúci učitelia, aby školy pracovali na úrovni moderného vybavenia, potom musíme vrátiť požadovaný kredit učiteľom a žiakom dať to najlepšie, na čo máme. Teda šetriť by sme rozhodne nemali jedine na vzdelávaní a výchove našich detí. Najnepríjemnejšie výčitky zo strany detí sú predsa tie, ktorým nám pripomínajú, že sme sa nepostarali o ich vzdelanie.
Za jeden z mojich najnepríjemnejších zážitkov posledného mesiaca bolo zistenie, že medzi päťsto najprestížnejšími vysokými školami sveta som nenašiel ani jednu našu. Bola to horká pilulka, ktorú som dodnes neprehltol. Musíme dotiahnuť hodnotenie našich vysokých škôl, dať im kredit, aký si zaslúžia, pomôcť im s riešením skvalitnenia vzdelávacieho a výchovného procesu, a dať im aj perspektívu rozvoja. Pravda, aj vysoké školy musia konať oveľa aktívnejšie. Musia presvedčiť spoločnosť, že investície, ktoré do nich vkladá, prinášajú skutočný úžitok, že ich absolventi študujú to, čo má uplatnenie v živote, že ich nevzdelávame pre cudzí, ale vlastný osoh. Myslím si, že ak to naše vysoké školy dokážu, potom nájdu nielen celospoločenské ocenenie, ale aj širokú finančnú podporu zo strany štátu.
Musím však zdôrazniť, že samotný prílev peňazí na vysoké školy ich kvalitu nezmení. Vychádzajúc z názorov ľudí, pôsobiacich dnes na vysokých školách, si dovolím povedať: základom zvýšenia kvality je, že dokážeme vytvoriť na akademickej pôde podnetné intelektuálne prostredie, čas a pokoj na premýšľanie, dostatočný priestor na diskusie, že začneme pestovať názoru toleranciu a kolegiálne vzťahy. Že ako samozrejmosť prijmeme právo mýliť sa, ale aj povinnosť urobiť nápravu. Že zabezpečíme ohodnotenie i perspektívu. To je podhubie, na ktorom rastú kvalitné katedry a kvalitné odborné tímy, od ktorých prichádzajú očakávané intelektuálne výstupy.
Vzdelávanie, výchova a tvorivosť sú pre našu spoločnosť duchovným i ekonomicko-sociálnym imperatívom doby. Ten nevyžaduje rozsiahle odôvodnenia, prečo sa to či ono v našom školstve nedá, ten potrebuje len a len konkrétne tvorivé výsledky.
Zo strany škôl, ale aj zo strany tých, ktorí majú do tohto procesu čo povedať. Teda tvorivosť je dnes požiadavka, ktorú musíme začať uplatňovať na všetko, čo robíme. Inak sa vystavíme do pozície nezúčastnených, alebo ľahostajných. A to by nebola dobrá vizitka.
Napriek tomu chcem podčiarknuť, že naše vzdelávacie a vedecké inštitúcie vyslovujú aj oprávnené výhrady voči prístupu našej spoločnosti k vzdelávaniu a výchove, k podpore vedy. Bez toho, aby sme sa navzájom počúvali a spoločne hľadali riešenia tam, kde to ide, sa nedočkáme ocenenia zo strany intelektuálnej Európy. A tak radi by sme počuli napríklad konštatovanie: Slováci majú úspešné školstvo i vedu, lebo sa o ne príkladne starajú.
Čaká nás veľa, veľa mravčej práce, ku ktorej si želajme dobrých vedcov a pedagógov, dobré zdravie, dobré nervy a dobrých žiakov. Myslím si, že Slovensko má na kvalitnú vzdelanostnú spoločnosť.
Na začiatok stránky
Verzia pre tlač
© 2005 Kancelária prezidenta SR. Spracované v redakčnom systéme SwiftSite spoločnosti ELET.  [Technické informácie]