Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča k novovymenovaným univerzitným profesorom, Bratislava 28. 6. 2010

Vážený pán podpredseda vlády a minister školstva SR,
vážený pán prezident Slovenskej rektorskej konferencie,
panie profesorky, páni profesori,
dámy a páni,

blahoželám vám k udeleniu najvyššieho pedagogického titulu. Prijmite ho ako celospoločenské uznanie a ocenenie vašej doterajšej pedagogickej a vedeckej práce. Vložili sme vám s ním do rúk aj nemalé očakávania. Účasť na ďalšom formovaní nášho vysokého školstva, no najmä na kultivovaní našich mladých generácií. Úprimne si želám, aby aj pod vašou starostlivou rukou vyrastali z nich vzdelaní, tvoriví a kultúrni ľudia, ktorí budú šíriť dobré meno Slovenskej republiky, svojej alma mater, i vás, svojich učiteľov.

Vážené slávnostné auditórium,
poznanie a zodpovedná práca s poznaním, to je prvý predpoklad riešenia problémov, ktoré deformujú súčasný svet. Ale problémy by mali aj formovať – nástup tých poznatkov a síl, ktoré ich riešia. Dnes to však vyzerá tak, že problém aj pomenujeme, ukážeme prstom na vinníka, ale ďalej už zvyčajne neriešime problém, len vinníka (naraz za každú cenu!). A problém pretrváva a znepríjemňuje nám život.

Vážené panie profesorky, vážení páni profesori,
chcem vám hneď skraja svojho príhovoru povedať, že všetci, znalí problémov v našom vysokom školstve, od vás právom očakávajú, že udelením titulu univerzitného profesora vám priznávajú nielen nové pedagogické a spoločenské postavenie, ale aj nové práva a povinnosti. Napríklad právo, oprávnenie organizovať, riadiť vzdelávací a výchovný proces v rámci svojich kompetencií.

Povinnosť odovzdávať študentom nové poznatky a svojou autoritou sa zasadzovať za hľadanie a nachádzanie konštruktívnych východísk z toho, čo zostáva nedoriešené. Zvlášť z hľadiska vedeckého poznávania súčasného sveta a jeho zákonitostí. Sami najlepšie viete, čo znehodnocuje vyučovací proces, kde sú jeho rezervy, kde zbytočné trecie plochy, atď. Buďte otvorení novým riešeniam, neuzatvorte sa v sebauspokojení – som vysokoškolský profesor, dosiahol som najvyššie vedecko-pedagogické postavenie – udelením profesora ste na seba prevzali ešte väčšiu zodpovednosť za vlastné vzdelanie a mladej generácie.

Naša akademická pôda musí prekypovať otvorenou diskusiou. Sporením sa, ktoré nevytvára nepriateľov, ale dodáva ľuďom (aj s podporou študentov!) chuť – meniť svet k lepšiemu. Tak to bolo za mojich študentských i pedagogických liet, a nebolo to márne. Prinieslo nám to, i celej spoločnosti, viacej slobody i odvahy brať osud do vlastných rúk. A práve nadobudnutá sloboda nás učí, aké dôležité je niesť zodpovednosť za seba, ale aj za slobodu iných. Je teda predovšetkým na nás, ako vnímame seba, a ako chápeme celú spoločnosť, v ktorej žijeme.

Pre spoločné problémy by sme mali hľadať spoločné riešenia. Tak, ako sa o to usiluje Európska únia. Spoločenstvo zvrchovaných štátov, ktoré vie, že v globalizovanom a čoraz komplikovanejšom svete obstojí len vtedy, ak bude presadzovať do života také hodnoty, ako je empatia, solidarita, zákonnosť, spravodlivosť. A zodpovednosť za ich dodržiavanie. Ale ako vidíme, nie je to jednoduché.

Komplikácia prichádza zvyčajne nečakane. No ak už prišla, rozhodne by sme ju nemali vedome znásobovať. Najmä nie vtedy, ak sa po zložitých rokovaniach a na základe odborných analýz nájde z takejto nečakanej komplikácie všetkými akceptovateľné východisko. Samozrejme, ešte sa nenašlo riešenie spoločenskej komplikácie, ktoré by ju anulovalo. Takou je v súčasnosti či chceme alebo nie aj funkčnosť EÚ, ktorá musí nájsť spoločné východiská z finančno-ekonomických, ale aj riadiacich problémov. Ak by sme si navzájom nepomáhali, neratovali sa, právom by sme sa museli opýtať, či sme plnohodnotným členom Európskej únie, či si plníme svoje zmluvné záväzky, či nepodkopávame ich zmysel a funkčnosť.

Vážené panie profesorky, vážení páni profesori,
život našich univerzít, vysokých škôl, fakúlt, katedier i samostatných vedeckých pracovísk je tiež komplikovaný. Zvládať zložitosti ich fungovania, to závisí aj od schopnosti vidieť tieto systémy v širších spoločenských súvislostiach.

Nepreceňovať seba a nepodceňovať iných. Dobré meno je viacej ako meno. To prvé sa získava ťažšie, než do druhé. Udržať si však dobré meno je to najťažšie. Keď sa vrátite na svoje pracoviská, nevyhnete sa novým požiadavkám. Vaši študenti a kolegovia očakávajú, že vaše slovo nadobudne na vyššej vážnosti i váhe. Hľadajte také, ktoré podnecuje k tvorivosti a túžbe po poznaní. Majte na mysli aj to, že pod vaším vedením majú vyrastať vzdelaní, tvoriví a kultúrni mladí ľudia. Tí, ktorí krok za krokom preberajú zodpovednosť za kvalitu a smerovanie našej spoločnosti. Buďte zhovievaví k ich nárokom, nájdite si pre nich čas, hoci ho pri zodpovednej práci nebudete mať nazvyš.

Želám vám, aby ste mali zo svojej práce radosť, aby vaše úsilie nevyšlo nazmar, aby sa študenti radi vracali do svojej alma mater, aj za vami, ako za svojimi dobrými profesormi, ktorí im sprístupnili nielen dôležité poznanie, ale naučili ich aj múdro a zodpovedne žiť.

Ešte raz vám úprimne blahoželám k získaným titulom, a ďakujem vám za prejavenú pozornosť.