Aktuality
   

Prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič v rozhovore pre Hospodárske noviny, 14. 1. 2008

Úvod | Aktuality | Prezident v médiách | Prezident v médiách | Rok 2008 | Prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič v rozhovore pre Hospodárske noviny, 14. 1. 2008

Tvrdí, že politici by mali mať v médiách väčší priestor na svoje reakcie. Protikandidátmi pre prezidentské voľby sa nezaoberá, vraj to nie je jeho problém. Prezident Ivan Gašparovič.

Máte pripravené otázky, ktoré môžeme položiť?

Môžete sa pýtať, čo chcete.

Pýtam sa tak v súvislosti s vaším posledným výrokom, podľa ktorého vláda a politici by mali mať svoje médiá. Prekáža vám, že médiá sú čoraz bulvárnejšie. Vyzerá to tak, akoby politici vedeli lepšie, o čom majú novinári písať, čo sa majú pýtať.

Vôbec nie. Ja som skutočne len pomenoval stav, ktorý momentálne v mediálnej obci na Slovensku existuje. Je na škodu, že dodnes neexistuje právna norma, ktorá by stanovila jasné pravidlá a chýba tu vzájomne sa rešpektujúci konštruktívny dialóg medzi dvoma sférami. Rovnako absentuje na oboch stranách určitá miera tolerancie pre pochopenie myšlienok druhého. Často nie je ani priestor na zaujatie stanoviska predtým vyslovenému hodnoteniu, ktoré nemusí zodpovedať pravde. Vytvorila sa situácia dvoch vzájomne bojujúcich strán, čo nie je dobré. Vytvára to hranicu - to sú naši a toto sú vaši. Povedal som, že nevidím dôvod, prečo by nemohli byť médiá, ktoré by mala vláda alebo parlament, najmä pokiaľ ide o printové médiá. Nie je to tak dávno, keď STV viedol nominant SDKÚ-DS (mal na mysli štatutára STV Branislava Záhradníka, ktorý dočasne zastával post generálneho riaditeľa STV po odchode Richarda Rybníčka, pozn. red.), a dokonca poslanec v meste za SDKÚ-DS, a vtedy sa neozvalo ani zahraničie, ani mediálna obec.

Práve médiá upozorňovali na tieto súvislosti, že vtedajší riaditeľ bol členom politickej strany a aktívny v komunálnej politike.

Ja som to vôbec takto nezaregistroval, že by sa to dalo do takejto polohy, že by sa burcovalo zahraničie, že čo sa tu robí. Nepamätám si, že by niekto zavolal zo zahraničia, že máte straníckeho riaditeľa televízie, že je to nedemokratické.

Teraz však treba rozlíšiť dve kategórie médií - súkromné a tie, ktoré majú prívlastok verejnoprávne.

Súkromné médiá nemôže ovplyvniť nikto. Je to ich slobodné právo, ako budú informovať občana. Ako budú hodnotiť veci zo svojej pozície, svojich potrieb a predstáv. Verejnoprávne médiá majú úlohu dať voľný priestor aj jednej, aj druhej strane. Som presvedčený, že riešenie žiadnej otázky nie je možné, pokiaľ nebude riešené formou oponentúr.

Zoberme si však konkrétny príklad - premiér je v médiách prevažne vykresľovaný negatívne, na druhej strane premiér rovnako dlho ako je vo funkcii neposkytol žiadnym novinám rozhovor venovaný domácim udalostiam. Vyberá si prevažne verejnoprávne médiá, a to tak, aby nemal politického oponenta. O sám tiež brzdí komunikáciu.

To je to, čo som povedal pred chvíľkou. Musia dostať príležitosť obidve strany, aby nedošlo k informáciám len z jedného pohľadu. Ak premiér má pocit, že v niečom boli jeho výrok alebo vystúpenia zle analyzované, zle podané, prečo by nemohol znovu tento svoj výrok zopakovať tak, aby opravil toho, kto ho prednáša inak, ako to povedal. Nejde o nič iné len o diskusiu.

Ťažko môže prebiehať diskusia, ak niekto nekomunikuje, neodpovedá na otázky novinárov. Ťažko tak môže niekto povedať, že nedostáva priestor.

Áno, ale tu je tá otázka. Hľadajme, prečo sú odmietané. Poďte trošku aj do minulosti, tak isto aj premiér Dzurinda odmietal, prečo odmietal? Chcem naznačiť, že tu skutočne chýba pochopenie jednej aj druhej strany. Áno, ty si mi dal priestor, aj ja ti dám priestor. Prečo by som ja odmietol s vami hovoriť, ak vás rešpektujem. Akceptujem, to čo píšete vo vzťahu k pravde, objektivite a realite. Ale ak zistím, že niečo som povedal a vytrhnete jednu vetu a nadviažete ju na niečo iné, tak ste úplne znehodnotili moje vyjadrenia.

Aká je teda vaša predstava fungovania médií? O súkromných ste povedali, že majú právo vyberať si témy, ich spracovania a tak ďalej, na základe svojich požiadaviek, podľa potrieb trhu...

Ale áno. Súkromné médiá sa správajú komerčne a vyberajú si témy, ktoré sú pre čitateľov, poslucháčov a divákov atraktívne z ich pohľadu. Nemusia vôbec rešpektovať názor druhého. Občan sa mnoho ráz nedozvie, o čom rokovala vláda, parlament, alebo o práci prezidenta, pokiaľ v tom nie je niečo kontroverzné alebo senzačné. A ak tu niekto prezentuje veci z jedného pohľadu, prečo tu nemôže, alebo nemá byť oponentúra.

A na to majú slúžiť verejnoprávne médiá?


A prečo by nemali. Noviny majú politickú časť, potom majú kultúru štyri strany, šport štyri strany, prečo by aj súkromné médiá, ak chcú byť objektívne, nemali aj ďalšie strany venované politike vlády.

To si môže vláda rovno kúpiť inzertnú stranu.


Aha! A prečo by si mala kúpiť inzertnú stranu, keď je to za peniaze daňového poplatníka a nemá si potom vytvoriť svoje noviny, to je to isté? To je ešte rozumnejšie a bude to stáť menej ako je inzercia.

Ale je rozdiel medzi daňovým poplatníkom a voličom tej strany.

Pardon. Vládu, parlament, prezidenta kto zvolil? Občan.

Verejnoprávne médiá sú tu pre všetkých občanov. Nielen pre voličov vlády.


Na to je potom ten druhý denník, ktorý povie, čo to tam vo vládnom časopise, novinách rozprávajú. Jeden druhého bude oponovať.

Ako by mali verejnoprávne médiá fungovať?


Objektívne. Ani jedny, ani druhé médiá nesmú vystupovať bez zodpovednosti. Zamyslieť sa a racionálne viesť diskusiu a z tej racionálnej diskusie určite vyjde to, čo občan pochopí ako správne.

Je podľa vás v poriadku, aby vláda, či je pravicová, ľavicová, akákoľvek, aby si vymenovala ľudí do rád, ktoré rozhodnú o tom, kto bude šéfovať verejnoprávnej televízii a rozhlasu a ako sa bude informovať o rozhodnutiach vlády?

Takto by som otázku vôbec nepostavil. Postavil by som ju takto, či má mať vláda priestor, aby sa mohla vyjadrovať k tomu, čo robí, čo robí pre zahraničnú politiku, vnútornú politiku, postavenie občana, kultúru, šport.

A nemá ho?

Spýtajte sa vlády. Asi ho nemá. Mohol by som tiež povedať o niektorých médiách, že prezentujú moje konanie inak, než bolo v skutočnosti. Pri všetkých rozhodnutiach, ktoré teraz urobím, sa hľadá to, čo by ma mohlo postaviť do negatívneho svetla vo vzťahu k prezidentským voľbám. Môj výrok o médiách dávajú do pozície, že to je totalita a že prezident chce totalitu. To je účel. Preto tu musí byť niečo, čo to objektívne vyhodnotí.

Vidíte riešenie v tlačovom zákone, ktorý navrhuje ministerstvo kultúry?

Určite. Nevidel som ho ešte, ale jednoznačne chýbajú pravidlá a takými by mohli byť tie v tlačovom zákone. Určite právo na odpoveď by mohla pomôcť. Médiá si vyberú to, čo chcú prezentovať, ale vláda, ani prezident, nemajú možnosť oponovať, ak to nie je pravda, čo napísali. Tento zákon sa pripravuje už 15 rokov a ešte stále tu nie je.

Kto bude garantovať to, ako budú informovať verejnoprávne médiá?

Garancia bude v nezávislých súkromných médiách. Ak informácia verejnoprávneho média nie je pravda, nech mu to vyvrátia.

Médiá majú kontrolovať to, či rozhlas alebo STV vysielajú objektívne?

Nehovorím o kontrole. Ale, ak to bude treba, ja by som mal mať priestor vo verejnoprávnych médiách vyjadriť sa k tomu, že to nie je pravda, čo bolo uvedené v súkromnom médiu. Hovorím len jedno slovo - oponentúra. Aby som ja mohol oponovať vám a vy mne.

Vláda schválila tlačový zákon, kde je zakotvené právo na odpoveď. Potrebuje vláda špeciálny zákon a popri tom vlastniť médiá?

Hovoril som to vo všeobecnosti a tento zákon tu ešte nie je. Povedal som len, že je potrebné, aby tu boli určité pravidlá a za tie pravidlá považujem tento zákon.

Ono to tiež evokuje, že ak máte takéto vyjadrenia vtedy, keď sa nový tlačový zákon dostáva do schvaľovacej fázy, ako keby ste preň pripravovali pôdu.

Odpovedal som len na konkrétnu otázku redaktorky Slovenského rozhlasu.

Ak bude ten zákon dobrý pre médiá i pre politikov, vláda potom nebude potrebovať "svoje" médiá?

Ak budú mať po jeho schválení možnosť zareagovať na niečo, čo nie je pravda, myslím si, že nie.

Môže potom nastať čosi ako depolitizácia verejnoprávnych médií? Aby premiér nemusel hovoriť, že potrebujeme do rád dostať svojich ľudí, aby prezentovali spravodajstvo našou optikou?

Ak by sa vytvorila situácia rovnoprávnych možností, potom nie je potrebné, ak budem mať také práva ako vy, ktoré sú realizovateľné a akceptované. Nie je dôvod, sme na jednej lodi, za tých istých pravidiel.

S Robertom Ficom sa zhodujete v otázke médií. Sú aj ďalšie momenty, kde sa zhodujete, preto sa tu vytvára predstava, že ste koaličným prezidentom. Cítite sa tak?

Takto postavená otázka je postrčenie do prezidentskej kampane - že to nie je prezident občanov, ale Smeru alebo inej politickej strany.

Takto ste chápaný oveľa skôr ako by ste mali pred prezidentskom kampaňou.

Toto je to, čo sa zdôrazňuje, že som so stranou. Ale to má skôr niečo spoločné s mojím programom, s ktorým som do volieb išiel. A že môj program je blízky programu niektorej z politických strán, na tom nemôžem zmeniť svoje politické predstavy. Jednoznačne som povedal, že moje postavenie bude postavenie prezidenta, ktorý bude robiť všetko pre to, aby sa neplietol do konfrontačných hádok a súperení politických strán a že bude prezident, ktorý bude podporovať všetky kroky vlády, ktoré budú smerovať k zlepšeniu sociálneho postavenia občana a prezident, ktorý bude podporovať všetky otázky národnej kultúry. A v tom nevidím nijaký rozpor, ak som povedal hneď po voľbách, že k tejto vláde mám bližšie, lebo jej program má veľa prvkov, ktoré mám osvojené ja sám. Takto postavenú otázku, že ja som koaličný prezident, odmietam. Ja som prezident na základe svojich zásad a postojov, na základe ktorých ma občan do tejto pozície postavil.

Práve slovo Smeru však pred prvým kolom prezidentských volieb v zásade ovplyvnilo to, koľko hlasov vám dali ľudia. Vo chvíli, keď ste kandidovali, ste boli šéfom strany HZD. Prieskumy verejnej mienky neukazovali, že by jej program, ktorý ste si osvojili do prezidentskej kampane, oslovil širokú verejnosť. Preferencie HZD neboli tým, čo vás dostalo do prezidentskej funkcie.

Ale ja ako osoba, ako politik, som bol v prieskumoch na treťom mieste. Politická strana HZD, ktorej som bol členom, mala preferencie aj nad desať percent.

Ale nespochybňujete to, že Smer vám pomohol v prezidentskej kampani?

Určite, že pomohol. Ale, ktorý kandidát ide bez politickej strany? Keby ste si pozreli to, ako ma podporovala ktorá strana, Smer mi nedal absolútnu podporu. Veľké percento voličov Smeru volilo Kukana. Čo mal Smer povedať, že bude podporovať niekoho z SMK?

Ide skôr o to, že ak vás niekto niekam podporí, očakáva za to istú reciprocitu. Napríklad - bol tu zákon, ktorý uľahčuje výstavbu diaľnic cez vyvlastňovanie. Sami ste povedali, že má problém s ústavou, ale vzápätí ste ho podpísali.

Povedal som, že ústava zaručuje právo súkromného vlastníctva, ale na druhej strane hovorí o verejnom záujme, ktorý prevláda nad osobným vlastníctvom. Môže sa vyvlastňovať, ale štát je povinný poskytnúť adekvátnu náhradu tomu, komu majetok zobral. Bolo na úvahe, komu dať prednosť. Dal som prednosť päť a pol miliónu občanov pred niekoľkými stovkami. Ale s tou podmienkou, že vláda im musí nahradiť škodu. Toto moje rozhodnutie nie je konečné. To som povedal moju úvahu. Teraz povedali poslanci z opozície, že to dajú na Ústavný súd. Ten o tom definitívne rozhodne.

Nie je to troška v rozpore s novoročným príhovorom, kde ste hovorili o tom, že dôležitá je zodpovednosť jednotlivca a aby sa človek staral o svoj osud. Títo jednotlivci, to sú možno tie stovky ľudí, ktorí ste utlačili do úzadia.

Ale tí jednotlivci - to je aj tých päť a pol milióna občanov.

Je to teda iná kategória jednotlivcov?

Nie je, ale tí, tam na východe, majú životnú úroveň o niekoľko desiatok percent nižšiu, práve pre chýbajúcu diaľnicu. A keď budú mať diaľnicu, aj vyššia životná úroveň príde oveľa skôr. Z môjho pohľadu som rozhodol správne, neporušil som v ničom ústavu.

Ďalšou vecou, kde hráte pre vládu, dali ste sa aj na kritiku opozície. V novoročnom prejave ste kritizovali ich snahu ísť do ulíc.

V novoročnom vystúpení som vyzval všetky politické strany, hlavne parlamentné, aby hľadali konsenzuálne otázky a aby sa politika a problémy v Národnej rade neprenášali do ulíc.

Vlani na jeseň vám odmietal vyjadriť podporu pre prezidentské voľby Ján Slota. Hovoril, že nie ste pre neho favoritom. Od tej chvíle sa zdá, akoby ste citlivejšie pristupovali k SNS. Napríklad v tom, keď ste na Nový rok nezabudli zdôrazniť, že SNS bola ako prvá za samostatnosť Slovenska, aj keď to mali v programe aj menšie strany, a napokon aj HZDS, ako jeden z variantov.

Mal som povedať, že to nie je pravda, keď to tak naozaj bolo? To sa ma pýtala redaktorka, že ktorá zo strán má na tom najväčšiu zásluhu. Bola to jediná parlamentná strana, ktorá začala presadzovať myšlienku samostatného Slovenska hneď na začiatku. No realizácia bola už v rukách HZDS.

Vylučujete teda väčšiu ústretovosť voči SNS?

Je to parlamentná strana, ktorá je dnes vládnou stranou. Nevidím dôvod, prečo by som mal byť iný vo vzťahu k nej ako k iným stranám vládnej koalície.

Koncom roka sme boli svedkami dosť vážnej krízy. Keď sa už končila, konali ste, ale počas samotnej krízy ste mlčali. Prečo?

Dal som si do programu, že sa nebudem miešať do politických sporov jednotlivých strán. Keď som odvolával ministra, jednoznačne som povedal, že toto nie je útok voči ĽS-HZDS, ale tu je politická zodpovednosť ministra. Keď sa oni hádali, myslím si, že nebol dôvod, aby som sa do toho staral, že nechajte to tak, urobte toto. To je vec predsedu vlády.

Ale v čase, keď padali vážne slová o rozpade koalície, nebol priestor pre prezidenta, aby vystúpil?

V tom čase som povedal, že vôbec to nie je kríza, že sú to politické škriepky. Nebola to situácia, keď by to malo mať dosah na ekonomiku, na zahraničnú politiku. A to si musí koalícia vyriešiť, ale nie cez médiá, ale vnútri.

Čiže to nebola kríza?

Bola to kríza, ale nemala dosah na to podstatné, čo by mohlo rozbiť štát.

Čiže rozpad koalície nebol v hre?

Samozrejme, že nebol. Veď to potvrdili aj opozičné strany. Ony vymedzili politický priestor ĽS-HZDS, pretože aj predseda SDKÚ-DS povedal, že s ĽS-HZDS nepôjde nikdy do žiadnej vlády. Aj predseda KDH povedal ešte tvrdšie, že s HZDS nikdy nepôjdu. Aká iná koalícia môže byť? V súčasnosti len táto.

Dovládne koalícia bez väčších otrasov?

Turbulencie môžu byť, ale v záujme budúcich volieb musí táto vládna koalícia urobiť všetko pre to, aby dovládla.

Mečiar avizoval, že pokoj zbraniam je do mája.

Predstavitelia ĽS-HZDS zaujali úplne iné stanovisko. Povedali, že to nie je ohraničené.

Nemôže dôjsť k názorovému rozkolu v koalícii ani v súvislosti s prezidentskými voľbami?

Nie.

Boli rôzne špekulácie o tom, že Mečiar by mohol začať vydierať v koalícii, aby podporili jeho...

To sú hypotetické otázky. To sa ukáže, keď budú stanovení prezidentskí kandidáti. Nepredpokladám, že by malo dôjsť k situácii, že by táto koalícia mala skolabovať pri otázke prezidentských volieb.

Ako hodnotíte minulý rok? Bola vládna kríza, ale na ekonomike sa neprejavila.

Vláda plnila podmienky, ktoré od nás žiadalo zahraničie. V sociálnej oblasti pomohli zákony, ktoré vláda prijala. Investície neklesli, skôr sú ešte väčšie, máme najnižšiu nezamestnanosť, aká kedy bola, koruna sa posilňuje, vstúpili sme do schengenského priestoru, o chvíľu budeme v eurozóne. Vo vzťahu k občanovi a štátu vláda plní svoje úlohy.

Niektorí ekonomickí analytici s trochou irónie tvrdia, že čísla sú vysoké a systém funguje "napriek vláde". Že vláda nemôže svojimi rozhodnutiami zásadne spomaliť rozbehnutú ekonomiku.

Ak je to tak, prečo by ju mala ovplyvňovať zlým smerom? To znamená, že ju robí dobre. Ak ekonomika funguje a podporuje to fungovanie štátu, robí to dobre.

Ktoré rozhodnutia vlády tomu pomohli?

Máme kvalitný rozpočet, ktorý vo výdavkovej časti ešte takýto nebol.

Podnikatelia však hovoria, že Zákonník práce im skomplikoval život.

Som presvedčený, že v tom čase lepší prijatý nemohol byť. Ak sa v budúcnosti ukáže, že niektoré kroky neboli správne, nevidím dôvod, prečo by vláda nezareagovala úpravou. Keď končila stará vláda, jednoznačne som povedal, že reformy, ktoré urobila, boli potrebné, a že ich musela v tom čas urobiť ktorákoľvek vláda, ale som povedal aj to, že nemala jednoznačne zhodnotené dosahy na občanov. To sa ukázalo takisto pravdivé. Je potrebné pokračovať v reformách tam, kde sa to ukazuje ekonomicky, sociálne nie dobré, myslím si, že v tomto čase to táto vláda robí.

Táto vláda však pre podporu ekonomického rastu nespravila nič. Ekonomický rast plynie automaticky s tým, že niečo tu bolo naštartované.

Neviem si predstaviť, že niečo by šlo v hospodárstve automaticky.

Takže čo táto vláda urobila pre lepší ekonomický rast?

Ekonomické parametre, ktoré si vláda dala do rozpočtu vo vzťahu k jednotlivým rezortom, sa napĺňajú. V rámci EÚ si plníme svoje povinnosti dobre a rovnako aj tie, ktoré máme vo vzťahu k eurofondom. Prichádzajú investície, vytvoril sa program dobudovania diaľnic. Otázka zdravotníctva potrebuje tiež veľa zmien.

Ale ekonomické prostredie ako také a podmienky pre podnikateľov, tam sa nemení v podstate nič. Iba Zákonník práce, ktorý, naopak, komplikuje život podnikateľov.

Nemyslím si to. Možno niektoré otázky sa ukazujú, že ich bude treba prehodnotiť. To nie sú problémy, ktoré by mali nabúrať vzťah zamestnanca a zamestnávateľa.

Nepredniesli ste správu o stave republiky, ako ste to urobili v roku 2006. Nie je to rezignácia zo štátnickej pozície? Často vás vidieť v úlohe ľudového prezidenta, ale správa o stave republiky je šancou budovať inštitúciu prezidenta ako štátnika.

Ústava mi vôbec nehovorí, že musím každý rok vystúpiť s takýmto hodnotením. Nikdy som nepovedal, že ešte nevystúpim. Sám si určím, kedy tak spravím.

Vystúpite teda?

Nepovedal som, že nie.

Slovensko-maďarské vzťahy boli v poslednom čase dosť napäté. Naposledy bol v Maďarsku ešte prezident Rudolf Schuster. Nechystáte sa aj vy na takúto návštevu?

V Maďarsku som bol asi štyrikrát, ale len na pracovnej návšteve. Na oficiálnej návšteve som nebol, pretože pozvanie z maďarskej strany neprišlo. Ja som po zvolení pána Sólyoma pozvanie poslal a on prišiel.

Nemáte v pláne urobiť tak znovu? Príde síce tento rok na stretnutie V4, ale čo tak urobiť čisto bilaterálne stretnutie?

V tejto chvíli je najbližšie naplánovaná schôdzka prezidentov Vyšehradskej štvorky na Slovensku pravdepodobne v júni alebo v septembri tohto roka.

Ako sa vám býva v Grassalkovičovom paláci? Nechcete sa presťahovať na Hrad, ako to navrhol primátor Bratislavy Andrej Ďurkovský?

Pán primátor Ďurkovský by sa mal zaujímať o mesto a jeho budovy. Prezidentský palác je majetkom štátu. Ja som tu spokojný a nevidím dôvod, prečo by sa mal prezident pozerať na ľudí z Hradu, ako nejaký panovník na poddaných.

V akom štádiu je riešenie kaštieľa v Rusovciach?

Zatiaľ len vo fáze návrhu, ktorý som inicioval a o ktorom som hovoril aj s bývalou, aj so súčasnou vládnou garnitúrou. Myslím si, že Slovenská republika potrebuje reprezentačné zariadenie na najvyššej úrovni, aby sme sa nemuseli hanbiť pred zahraničnými hosťami, že ich nemáme kde na patričnej úrovni hostiť a ubytovať. A kaštieľ v Rusovciach je z tohto hľadiska najlepšou alternatívou.

Platí stále vaša ponuka predať ubytovanie na Slavíne a financovať za to kaštieľ v Rusovciach?

Ale áno. Len najskôr by muselo dôjsť k dohode s vládou a parlamentom, že sa kaštieľ bude rekonštruovať. A na to sa musia nájsť peniaze. Raz to však budeme musieť vyriešiť. A nielen to. Veď na Slovensku dnes nemáme ani poriadne kongresové centrum a pritom sme členmi významných medzinárodných inštitúcií. Čo ak budeme musieť v budúcnosti zorganizovať nejaký významnejší summit, kongres alebo stretnutie.

Súhlasíte s tým, aby sme si na záver dali taký bleskový prieskum vašich postojov?


Prečo nie?

Lisabonská zmluva nás oberá o časť suverenity. Je to v poriadku?

Je potrebné, aby reformovanú zmluvu Európska únia prijala. Ak by k tomu nedošlo, únia by si dala sama pat. Na druhej strane je pravda, že v zmluve je veľa vecí, ktoré v budúcnosti budú musieť byť novelizované.

Vstúpili sme do schengenského priestoru. Zároveň sa objavili obavy z invázie migrantov z východu. Sú oprávnené?

Nielen z východu.

Kauza Hedviga. Pri poznatkoch, ktoré v tejto chvíli máme, aké je najčistejšie riešenie uzavretia celej kauzy?

V tomto momente je to výlučne vec orgánov činných v trestnom konaní. Tie to musia vyriešiť.

Ficov vinohrad. Bola to skutočná kauza, kde by mali ľudia mať pochybnosti nad spôsobom, akým ho získal alebo to bola len pseudokauza?

Bola to politická humoreska.

Ak by ste si mohli vybrať protikandidáta pre prezidentské voľby. Bola by to Iveta Radičová alebo Pavol Hrušovský?

Toto určite nie je môj problém.


Autori: Marek Tettinger, Slávka Habrmanová

Na začiatok stránky
Verzia pre tlač
© 2005 Kancelária prezidenta SR. Spracované v redakčnom systéme SwiftSite spoločnosti ELET.  [Technické informácie]