Aktuality
   

Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča k účastníkom XVIII. Valného zhromaždenia Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, Stará Ľubovňa 15. 3. 2007

Úvod | Aktuality | Prejavy a vystúpenia | Domáce prejavy prezidenta SR | Rok 2007 | Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča k účastníkom XVIII. Valného zhromaždenia Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, Stará Ľubovňa 15. 3. 2007

Vážený pán predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory,
vážené dámy,
vážení páni,


som rád, že mám možnosť sa stretnúť s Vami, zástupcami tak dôležitého sektoru.
Na úvod Vám chcem poďakovať za prácu, ktorú vykonávate v ťažkých prírodných a zložitých ekonomických podmienkach a zároveň za dobré výsledky, ktoré ste v uplynulom roku dosiahli. Mám na mysli prácu Vás, zástupcov poľnohospodárov, potravinárov, družstevníkov, podnikateľov, firiem a všetkých ľudí pracujúcich v tomto sektore. Opätovne zdôrazňujem, že význam poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu nespočíva len v jeho výrobnej funkcii, meranej objemom produkcie, resp. podielom na tvorbe hrubého domáceho produktu. Agrárny sektor prináša spolu s potravinárskym priemyslom pre spoločnosť mnoho ďalších pozitívnych vplyvov a bezprostredne sa podieľa aj na rozvoji nadväzujúcich dodávateľských a odberateľských odvetví.

Pre vidiek je ťažiskovou ekonomickou aktivitou a v mnohých regiónoch a obciach aj rozhodujúcim zdrojom zamestnanosti.
Jeho nepriaznivý vývoj by preto viedol k zhoršeniu životnej úrovne, nielen obyvateľov vidieka. Vlaňajšok bol rokom volebným, uskutočnili sa voľby do parlamentu a volili sme aj nových starostov a primátorov. V druhej polovici minulého roka sa sformovala nová vláda, ktorá túto oblasť považuje za svoju prioritu. Vo svojom programe sa zaviazala, že prehodnotí Národný strategický plán rozvoja vidieka.

Nástroje poľnohospodárskej politiky prednostne nasmeruje do programov rastu vidieckej ekonomiky a zamestnanosti. Poľnohospodárstvo sa musí stať hlavným prispievateľom k posilneniu potravinovej bezpečnosti a dostatočnosti krajiny.
Vláda chce podporiť aj usporiadanie pozemkového vlastníctva s cieľom efektívnejšieho využitia a ochrany poľnohospodárskej a lesnej pôdy, ako najväčšieho prírodného bohatstva a sprísniť podmienky na záber poľnohospodárskej pôdy. Na stretnutí so zástupcami poľnohospodárov južného Slovenska v Lehniciach na jeseň minulého roka som mal možnosť podrobne sa oboznámiť so širokým okruhom problémov, ktoré vás trápia.

Aj podľa vyjadrenia ich samotných, neboja sa konkurenčného prostredia, ale nerovnakých podmienok. Najvypuklejšie avizované problémy, ktoré na tomto stretnutí odzneli:
pokles živočíšnej výroby, najmä u bravčového mäsa, cenová neistota pri výkupe pod tlakom spracovávateľov, problémy s pôdou a jej vysporiadaním, najmä s pôdou pod zastavanými objektmi bývalých poľnohospodárskych dvorov, normy EÚ, ktoré sú v nekonkurenčnom prostredí vo vzťahu k farmárom zo starých štátov únie diskriminačné, tvrdá konkurencia zo strany farmárov, ktorí k nám prišli zo zahraničia, najmä z Dánska. Tí sú pri nízkom osobnom vklade, zvýhodnení pri získavaní úverov, majú lepšie technológie a prostredníctvom tretích osôb ľahko získavajú pôdu, s vodou, ktorá sa používa na závlahy, ale aj samotné závlahové hospodárstvo, kde technika je zanedbaná a v zlom technickom stave, nerovné podmienky v platbách za túto vodu.

Aj minister pôdohospodárstva pri rozhovore so mnou potvrdil, že problém číslo jeden v rezorte je podpora prvovýrobcov.
Medzi dôvody na zvýšenie verejných výdavkov do poľnohospodárstva totiž patrí aj skutočnosť, že Slovensko zvyšuje záporné obchodné saldo v zahraničnom obchode s poľnohospodárskymi výrobkami a surovinami. Práve preto chce vláda podporiť predovšetkým rozvoj živočíšnej výroby. Cez ňu by sa mali vytvoriť aj nové pracovné miesta na vidieku, a to aj pre menej kvalifikované pracovné sily, ktoré nenachádzajú uplatnenie v priemysle. Vstup Slovenska do EÚ priniesol slovenskému poľnohospodárstvu a potravinárskemu priemyslu na jednej strane klady, ako napríklad garantované zdroje z EÚ pre priame platby, či možnosť zúčastňovať sa tvorby budúcich pravidiel spoločnej agrárnej politiky EÚ. Na strane druhej však vstup na otvorený trh zapríčinil pokles cien, bol tu aj náznak klesajúceho trendu v podporách do agrosektoru. V porovnaní s okolitými pristupujúcimi krajinami sa na Slovensku v rámci realizovaných reforiem, uplatnili silné reštrikčné opatrenia, dramaticky zdraželi vstupy, pričom z okolitých štátov dosahujeme najnižšiu mzdovú úroveň.

Týka sa to aj Vás, poľnohospodárov. Považujem za nesprávne obmedzovanie priamych platieb a výšku štátnej pomoci.
Táto možnosť vyplýva nielen zo zmluvy o pristúpení SR k EÚ, ale je nevyhnutná pre zachovanie konkurencieschopnosti domácej poľnohospodárskej výroby. Vaše požiadavky preto považujem za opodstatnené a určite legitímne. Roľnícka nespokojnosť oprávnene rastie. So znepokojením sledujem situáciu, v ktorej sa ocitol slovenský agrokomplex. Nepriaznivý stav ohrozuje samotnú podstatu podnikania na pôde. Preto je veľmi dôležité, aby požiadavky na ďalšiu sociálno-ekonomickú transformáciu agrárneho sektora boli predmetom širšej spoločenskej diskusie. Diskusie, ktorá by formovala predstavy o súčasnej i budúcej podobe agrárnej politiky.

Máme dobré klimatické podmienky na pestovanie teplomilných plodín mierneho európskeho pásma. Po klimatických zmenách vzniká možnosť posunu pestovania aj do severných oblastí Slovenska. Slovensko môže byť aj do budúcnosti potravinovo bezpečné ak sa vydá cestou oblastne diferencovanej intenzifikácie, a najmä produktovej špecializácie. Skutočnosť, že sme členmi EÚ, nie je prekážkou, aby poľnohospodársko-potravinový komplex Slovenska nebol konkurencieschopný a aj proexportne orientovaný.
Štát musí zároveň presadzovať takú politiku, najmä vo vzťahu k svojim občanom - podnikateľom, aby sa cítili pre spoločnosť užitočnými a cennými.

Nepovažujem za správne obmedzovať dotácie a dovážať lacné potraviny. Práve vysoké dovozy potravín, nie vždy kvalitných, za nízke ceny, ukrajujú našim potravinárom zisky. Tlak je vyvíjaný najmä cez veľké obchodné reťazce, ktoré strašia dovozom lacných prebytkových tovarov zo zahraničia, najmä z Poľska. Je na našich podnikateľoch, aby dokázali svoju trhovú pozíciu zlepšiť, najmä vytvorením silných odbytových združení.

Treba priznať, že táto úloha sa na Slovensku nedarí plniť, hoci si to všetci želáme. Budúcnosť je v spoločnom hľadaní cesty k progresívnym odbytovým štruktúram. Na prvom mieste aj do budúcna je vyrábať kvalitné bezpečné a cenovo dostupné potraviny a ich masívnejšia propagácia medzi domácimi spotrebiteľmi. O to potom bude jednoduchšie presvedčiť nášho občana o význame kupovať domáce výrobky. K tomu musíme prispieť všetci spoločne aj politici. Musíme našim obyvateľom vysvetľovať, že kupovaním našich výrobkov dávame prácu našim spoluobčanom. Globalizácia sveta zvyšuje predovšetkým tlak v oblasti konkurencie. Dnes konkurencia predstavuje taký fenomén, ktorý pre tých, ktorí prehrali, znamená zánik a zničenie.

Netreba sa báť konkurenčného prostredia, ale nerovnakých podmienok. Treba aj pre nášho sedliaka vytvárať rovnaké podmienky a výhody, aké má farmár nielen zo starej európskej pätnástky, ale aj farmár v susedom Poľsku, Maďarsku, či Českej republike. Opačný postoj môže znamenať vyľudnenie vidieka, čo už na východe krajiny začína byť realitou. Slovenské pôdohospodárstvo sa v súčasnosti nachádza v novej etape vývoja s novými možnosťami, problémami a výzvami. Prajem Vám teda dobré podnikateľské prostredie a dobré ekonomické výsledky, prospešné tak pre Vás, ako aj pre našich spoluobčanov.

Na začiatok stránky
Verzia pre tlač
© 2005 Kancelária prezidenta SR. Spracované v redakčnom systéme SwiftSite spoločnosti ELET.  [Technické informácie]