Aktuality
   

Prezident SR v relácii televíznej stanice TA3 Téma dňa, 20. 7. 2011

Úvod | Aktuality | Prezident v médiách | Prezident v médiách | Rok 2011 | Prezident SR v relácii televíznej stanice TA3 Téma dňa, 20. 7. 2011

Peter Bielik, moderátor:
"Aj napriek letnému obdobiu sa život nekončí a tak isto to platí aj pre politikov. Naším dnešným hosťom bude prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič, vitajte pri sledovaní Témy dňa na TA 3. Dnes sme svoje improvizované štúdio vybudovali v knižnici Prezidentského paláca, dýcha to tu nás naozaj históriou, ak sa pozrieme okolo seba, sú tu knihy ešte z prvej Československej republiky, to mi evokuje taký ten obraz T.G. Masaryka na bielom koni v Topoľčiankach, krásne letné počasie. Zdá sa, že politici dodnes dodržiavajú túto kultúru, ak to tam môžeme nazvať a ako keby mali dva mesiace voľna, ako keby sa život zastavil a oni odchádzajú na dovolenky."

I. Gašparovič: "Áno, zbierky zákonov sú z prvej republiky a sú tu ešte aj staršie niektoré, ale pokiaľ ide o pána prezidenta Masaryka, jeho pôsobenie v tej funkcii bolo v úplne inej dobe, v úplne iných problémoch, takže zrejme aj jeho voľný čas bol trochu inak trávený ako v súčasnej dobe politikov. Pokiaľ hovoríte o poslancoch, áno, Národná rada skončila. Inak všade vo svete to tak býva, že majú prázdniny aj poslanci, určite že dnes asi prázdniny nemajú v Grécku alebo v Portugalsku a naši poslanci odišli na dovolenky. Som presvedčený, že v priebehu niekoľkých týždňov sa budú musieť vracať a zasadnúť vo výboroch, hovoriť o nových otázkach, problémoch týkajúcich sa nielen zákonov vo vzťahu k občanovi, ale aj vo vzťahu k zahraničnej politike a vôbec vo vzťahu Slovenska ako člena Európskej únie k budúcnosti Európskej únie. Čaká nás myslím si veľmi ťažké obdobie."

P. Bielik: "Môžete si takýto komfort dovoliť aj vy, že by ste teraz vypustili na dva mesiace? Predsa len, máte na stole viacero zákonov."

I. Gašparovič: "Boli roky, keď som vôbec nebol na dovolenke vo funkcii prezidenta, ale teraz si myslím, že na nejaký en týždeň, desať dní, ale teraz to nepôjde, pretože Národná rada mi dala zákony, ktoré teraz spolu s mojimi kolegami študujeme a hľadáme východiská, čo by zákonu prospelo, alebo či ten zákon, ktorý práve študujem, je taký, že pomôže občanom a štátu. To je tá večná dilema medzi prezidentom, vládou a parlamentom, kedy niekto to berie, ako že prezident sťažuje robotu parlamentu a vláde, ale nie je to tak. Prezident má oprávnenie z ústavy a dokonca povinnosť rozhodovať o tom, či zákony sú v zhode s ústavou, so zmluvami, so zákonmi a ak vidí, že nie, tak tento zákon musí Národnej rade vrátiť a tak isto nielen pokiaľ by išlo o, by som povedal také ortodoxné sledovanie zákonov, ale aj dopad napríklad na občana. Aj v tom prípade prezident, ak zistí, že nie je zákon sociálny; nie je taký, že občanovi pomôže, ale skôr ho dostáva do zlej pozície, tak aj takýto zákon prezident môže vrátiť. Takže ja som teraz v tejto pozícii a určite vy ste veľmi blízko k tomu, že sledujete aj túto normotvorbu, prijímanie zákonov, že prezident nikdy nebude v pozícii, že každý bude spokojný. Jedna strana, ktorá predkladá, druhá, ktorá o zákone hlasuje, tak vždy je tam určitý rozpor. Keď už pred ničím iným, tak pred názormi koaličnými a opozičnými poslancami."

P. Bielik: "Sú tu viaceré zákony, ktoré čakajú na podpis. Spomeniem Zákonník práce, mnoho sa hovorilo tlačovom zákone, ale asi najaktuálnejšou témou, tá nesúvisí so zákonom, ale súvisí s konkrétnymi funkciami, ktoré náš štát má, konkrétne s funkciou generálneho prokurátora. Iba včera sa objavili v médiách predstavitelia mimovládnych organizácií, jeden z nich sa dokonca vyjadril, že má problémy zostať slušný, ak má pomenovať motívy možné, ktoré vás vedú, alebo nevedú k vymenovaniu respektíve zdržiavaniu vymenovania generálneho prokurátora. Môžem očakávať, že ešte počas leta sa rozhodnete, alebo bude to až niekedy v septembri, keď bude generálny prokurátor vymenovaný?"

I. Gašparovič: "Je to problém, o ktorom už dnes asi nijaký normálny človek nehovorí, pretože je tu daný stav, ktorý je reálny, ktorý je v zmysle našej ústavy a zákonov. Samozrejme, že som nemohol a ani nechcel vymenovať pána Čentéša za generálneho prokurátora za týchto podmienok a priebehu, ako vznikol vôbec problém vymenovania. Táto kauza a to som už počul, čo povedal údajne politológ, pán Mesežnikov, ktorý prišiel na Slovensko v 89. roku myslím vyučovať marxizmus, takže ja ho chápem, keďže musel sa dostať do inej pozície, než aké má teraz názory. Ale chcem povedať jedno, tento problém vznikol vyslovene z nedostatočného uvedomenia si situácie súčasných koaličných strán. Každý vedel, aj ten, kto nie je v parlamente, že kedy končí zákonná lehota funkcie generálneho prokurátora, nikoho to nezaujímalo. Potom odrazu prišiel stav, že treba navrhnúť kandidátov a navrhla opozícia aj koalícia, dokonca koalícia a opozícia navrhli spoločne pána Trnku. Nastal stav, kedy sa potom povedalo, že pán Trnka nemôže byť a že majú iných kandidátov, ktorí neprešli. Po tomto bol navrhnutý pán Čentéš a teraz začal ten stav, či bude, keďže koalícia videla , že nezvolí generálneho prokurátora, tak hľadala prostriedky. Ako? Zmenila zákon, mohla to urobiť. Ja v tom nenamietam, že ho nemohla zmeniť, ale zmeniť zákon, preto že politicky neviem presadiť funkciu, ktorá má byť apolitická, to už nie je celkom, ako sa hovorí kóšer. Čiže viem, že tu nastal stav, ktorý som hneď označil za nie normálny a vyzval som aj opozíciu aj koalíciu, aby týchto dvoch pánov stiahla."

P. Bielik: "V súčasnosti ale nie je nejaká pochybnosť o to, že tá voľba nebola tajná, tak ako povedzme v prvom kole, keď si naozaj ukazovali tie lístky a fotili si ich na mobilné telefóny. Teraz k ničomu takému nedošlo, je tu list 76 poslancov, ktorý vám odovzdal predseda Národnej rady, ktorí jednoznačne teda majú názor, že generálny prokurátor bol zvolený legitímne a v tajnej voľbe. Prečo teda to váhanie, opäť, nie je teda jednoduché zobrať pero, papier a vymenovať generálneho prokurátora?"

I. Gašparovič: "Určite, to by bolo veľmi jednoduché, ale bolo by to v situácii, kedy by mohol vzniknúť ešte väčší problém. Viete, aký bol stav, ja som to už vysvetľoval aj u vás v televízii, že došlo k situácii, kedy niektoré politické strany, prípadne aj jeden z kandidátov, uvažovali v pozícii, že došlo k porušeniu zákona a obrátili sa na Ústavný súd. Ústavný súd vydal predbežné opatrenie, že pozastavuje voľbu akokoľvek formou, či verejnou alebo neverejnou, pokiaľ nerozhodne. Národná rada to nerešpektovala a zvolila, zvolila v tajnej voľbe generálneho prokurátora, ale medzi tým je, pred voľbou, na Ústavnom súde ústavná sťažnosť, že došlo k porušeniu zákona a Ústavný súd musí o tejto sťažnosti rozhodovať. Že zrušil svoje uznesenie o predbežnom opatrení, to je presne taký stav, ako keby aj nezrušil, len zrušil ho preto, aby nevyzeralo trápne, že zakázal voliť a Národná rada aj tak zvolila. Takže Ústavnému súdu prakticky ostávali dve možnosti, že či bude platiť zákaz, ktorý nikto nerešpektoval a bol zvolený generálny prokurátor, alebo tento zákon stiahne, aby to nevyzeralo doslova komické."

P. Bielik: "Takže rozumiem tomu správne, že počkáte teda až do septembra ako povedali pani Macejková tak isto v Téme dňa, vtedy by malo padnúť definitívne rozhodnutie?"

I. Gašparovič: "Áno. Rozhodne Ústavný súd."

P. Bielik: "A na druhý deň..."

I. Gašparovič: "Prečo by som mal na druhý deň, môžem aj na druhý deň, ale mne ústava ani žiaden zákon neprikazuje, že ho musím vymenovať, alebo vôbec že ho musím vymenovať, pretože je rozdiel a to som vysvetľoval aj u vás v jednej relácii, že pokiaľ ide o predsedu vlády a vládu, tak ústava hovorí, že na návrh predsedu vlády prezident vymenuje ministrov a vládu, ale u generálneho prokurátora je, že prezident, a iné funkcie, vymenúva. Čiže vymenúvam, ale nevymenujem. Na druhej strane zase chcem povedať, nikdy som nepovedal, že ho nevymenujem, len táto zbytočná nervozita a tlačenie do niečoho, čo pán Mesežnikov tam narozpráva, že chce byť slušný, veď je tu ústava, sú tu zákony, nič som neporušil. A nakoniec, ak majú takú silu v parlamente, alebo silu u občanov, môžu vyprovokovať referendum o odvolaní prezidenta, že si neplní svoje ústavné povinnosti. Ak to referendum bude a som presvedčený a viem, aké by bolo, na druhý deň odvolám Národnú radu."

P. Bielik: "Dobre, takže ale definitívne stanovisko pre vás rozhodujúce v tejto veci je stanovisko Ústavného súdu a na základe neho sa rozhodnete."

I. Gašparovič: "Áno, veď je to niečo normálne a logické, ignorovať Ústavný súd, aby som rozhodol predtým, ako on rozhodne."

P. Bielik: "Pán prezident, na záver politickej sezóny už prejdeme k inej téme, prišla od vlády silná reakcia na vaše rozhodnutie vrátiť novelu tlačového zákona, predsedníčka vlády, minister kultúry, videli sme na tlačovej konferencii, spochybňovali argumentáciu, že zákon treba prepracovať kvôli tomu slovnému spojeniu dobré mravy. Pričom v iných zákonoch, teda podľa nich sa tieto dobré mravy vyskytujú bežne. Aké sú vaše argumenty prospech vrátenia tohto zákona Národnej rade? Sú to naozaj tie dobré mravy alebo ešte niečo iné, čo v tom zákone vám prekážalo?"

I. Gašparovič: "Áno, pani predsedníčka hneď po zasadnutí vlády povedala, že som vrátil zákon kvôli slovnému spojeniu dobré mravy. Nebolo to len kvôli tomu, ale toto bola podstata ako aj podľa nej a že niekoľko zákonov, kde sa hovorí o dobrých mravoch som si nevšímal, a podpísal. Dobré mravy, to je ozaj len slovné spojenie, ktoré sa používa aj v legislatíve, ale nikde nie je definované, nikde nie je definované, čo sú dobré mravy; dobré mravy medzi podnikateľmi, medzi masmediálnou komunikáciou, medzi jednotlivými kultúrami, náboženstvami, v každom čase a v každom priestore sú iné. Nemôžete dávať znamienko rovnosti na dobré mravy medzi podnikateľmi a povedzme kresťanskou kultúrou."

P. Bielik: "Ale prečo je to práve v tomto zákone taký problém?"

I. Gašparovič: "No veď práve to je ten problém. A pani premiérka zrejme konštatovala asi tento pohľad. Dobré mravy z môjho pohľadu by mali byť v zákone realizované z pohľadu toho, kto je povinný, vo vzťahu k tomu, kto je poškodený. A v tomto prípade je povinný trebárs vydavateľ voči osobe."

P. Bielik: "Dodržiavať dobré mravy."

I. Gašparovič: "Dodržiavať dobré mravy. Je to dodržiavanie dobrých mravov, ak ja ako občan Slovenskej republiky nemám právo na odpoveď, nemám právo na opravu? Nie. Listina základných práv hovorí o rovnosti občanov."

P. Bielik: "Takže tu vidíte, že tie dobré mravy sú nevyvážené?"

I. Gašparovič: "No dobré mravy nie sú definované, dobré mravy sú, každý jednotlivec si ich môže vysvetľovať inak a tak isto si dobré mravy môže vysvetľovať inak vydavateľ a preto nikdy nemusí dôjsť k tomu, aby došlo k oprave v novinách, v legislatíve, v tlači. To je úplne jednoznačné, ja neviem prečo niekomu vadí, že niekto sa domáha, aby to, čo sa dotklo jeho osobnej cti, jeho rodinných pomerov, to je jedno či je politik, alebo je lekár, alebo je kto, aby sa nemohol dožadovať opravy a odpovede na to, čo je skutočne pravdivé."

P. Bielik: "Spomenuli ste politika, lekára, ale o lekárovi sa nepíše každý deň, máte syna lekára, o ňom sa nepíše každý deň, ale o vás sa povedzme každý deň píše, lebo ste politikom. To znamená nemalo by to byť rozlíšené? Predsa len, ak teraz politik teraz má mať právo odpovedať každý deň."

I. Gašparovič: "Je to, v čom by mal byť rozdiel, ak sa niečo zakladá na nepravde alebo na polopravde. Koľko poloprávd aj v tejto dobe sa teraz dostalo aj do politických súbojov."

P. Bielik: "No dá sa očakávať, že ale parlament predsa len ten zákon opäť schváli, prelomí vaše veto. To znamená tam očakávate, že nastanú práve takéto problémy, bolo to potvrdením toho, čo teraz hovoríte, ak by sa povedzme niekto potom sťažoval, ak by teda nastali povedzme problémy, vieme, čo sa teraz deje vo Veľkej Británii v súvislosti s médiami a tak ďalej, budete to brať ako potvrdenie svojich slov?"

I. Gašparovič: "To som chcel dať ešte ako taký dodatok, že vidíte, že čo všetko dokážu médiá urobiť. Takže ja som za to, aby každý sa mohol dožadovať svojej pravdy rovnakým spôsobom a rovnakým dielom. Bez toho je demokracia je potom chápaná dvojkoľajne."

P. Bielik: "Takže nakoniec nie tie dobré mravy, ale skôr to právo na odpoveď, skôr to právo na opravy, to je to, čo vám vadí?"

I. Gašparovič: "Veď to je to, čo povedala aj pani premiérka, asi pochopila, že pokiaľ ide o dobré mravy, že namietam to, že v tomto zákone dobré mravy absentujú a preto hovorím, že v tomto zákone dobré mravy musia byť vo vzťahu toho, kto má právo a toho, kto má povinnosť zachovať dobré mravy.

P. Bielik: "Poďme k ďalšej téme, ak dovolíte. Približne do konca mesiaca by ste sa mali rozhodnúť o tom, či podpíšete novelu Zákonníka práce. Samozrejme, ešte máte tú lehotu, myslím do dvadsiateho siedmeho, nebudem chcieť vedieť, či áno, či nie, či podpíšete, alebo nepodpíšete, ale ako vnímate ten fakt, že takto závažný zákon prešiel Národnou radou sedemdesiatimi štyrmi hlasmi poslancov? Pred chvíľou sme hovorili o tlačovom zákone ten sa predpokladá, že sa schváli, ale pri tomto by mohli nastať problémy, keďže poznáme stanoviská rôznych tých frakcií a v koalícii. Sedemdesiatštyri hlasov považujete za dostatočný, povedzme dostatočné vyjadrenie spoločenského konsenzu, ktorým sa také zákony by mali zrejme prijímať?"

I. Gašparovič: "Určite, že nie a veľmi ma to mrzí. Nielen tento zákon, ale veľa zákonov prechádza tak, že pozitívne riešenie problému býva veľmi skreslené v parlamente počtom a vyčlenením sa medzi jednu stranu a medzi druhú stranu v rámci koalície a opozície. Sedíme nad týmto zákonom, študujeme ho aj teraz, potom, ako bolo rozhodnutie, s niektorými, ktorých sa to dotýka. Dostal som list aj od odborov, kde namietajú, čo by som v zákone nemal podporiť. Takže uvidím. Je to veľmi vážny zákon a dôležitý zákon. Problém je v tom, že asi nikdy nemôže dôjsť k nejakej absolútnej zhode medzi zamestnávateľmi, podnikateľmi a pracovníkmi. To je problém. Ja sa snažím, že aby, aby ozaj sociálne postavenie ľudí nebolo dotknuté, nebolo poškodené, ale zasa na druhej strane, aby nebol diskriminovaný ani podnikateľ, ani zamestnávateľ. Ten konsenzus je tu.

P. Bielik: "Určite by bolo zaujímavé pozrieť sa na možnosť, ako by sa hľadal taký kompromis naprieč politickým spektrom. Máte vy takú nejakú takú možnosť hľadať alebo osloviť politikov, aby predsa len sa na takýchto zákonoch snažili dohodnúť na širšej ploche?"

I. Gašparovič: "Ale áno. Ja so všetkými konzultujem. Málokedy sa stalo, keď sú vážne zákony, aby som všetkých tých, ktorých sa to dotýka, nevypočul, aby som sa s nimi nezhováral. Nakoniec aj to, či vrátim zákon, alebo nevrátim, to nie je nejaký výplod mojej predstavy . Je to ozaj súhrn všetkých pre a proti, ktoré sa tu stretnú a z toho potom vychádza, že zákon vrátim. A to je moja povinnosť."

P. Bielik: "Koalícia ale tvrdí, že vraciate zákony z politických motívov, a nie z odborných motívov. Tvrdia, že príliš veľké množstvo zákonov oproti, povedzme, predošlému volebnému obdobiu ste vrátili naspäť parlamentu a tvrdia teda, že väčšinou sú za tým zrejme naozaj nie osobné, odborné, ale politické motívy."

I. Gašparovič: "Ale to je absolútna nepravda. Po vymenovaní tejto vlády už prešiel rok. Niekoľkokrát som sa stretol s pani premiérkou. Stretol som sa skoro so všetkými ministrami. S bývalým premiérom Ficom som sa stretol raz za celý rok. Pritom s koalíciou sa stretávam veľmi často. Aj zajtra budem sedieť s ministrom financií a budeme hovoriť o problémoch, ktoré, ktoré tu sú. Čiže to vôbec neprichádza do úvahy. Som presvedčený, že som si zachoval stredový pohľad. A že by som sa dal ovplyvniť? Áno, dám sa ovplyvniť, ale to je jedine tým, čo sme hovorili teraz: stretnutiami, konzultáciami tých, na koho zákon bude mať dopad. Aby mi vysvetlili situáciu a k čomu sa potom ja môžem priblížiť. Respektíve svojím názorom a svojím podpisom."

P. Bielik: "No a to množstvo tých vrátených zákonov?"

I. Gašparovič: " Je tu veľký problém. Vyplýva to zo zloženia parlamentu. Koaličné subjekty v rámci svojich strán majú problémy. Majú Koaličnú radu, ktorá dnes rozhoduje prakticky o všetkom. Kde sú určité, by som povedal, také príkazy pre svojich poslancov, podľa ktorých musia rozhodovať. Často sa stáva, že vláda dá zákon do parlamentu, ktorý pripraví. A v parlamente na základe pozmeňujúcich doplňujúcich návrhov poslancov je tento zákon úplne iný ako dala vláda. Pre mňa je dilema, keďže sa to často opakuje, či tento zákon vláda už nemohla spracovať s poslaneckými a schváliť. Ale zrejme je tam problém, pretože sa nevedia dohodnúť, tak príjmu zákon taký, ako im vo vláde odhlasujú a poslanci potom na pokyn jednotlivých svojich ministrov tento zákon doplňujú, pretože inak by ho minister musel zobrať."

P. Bielik: "Rozhoduje parlament, máme parlamentnú demokraciu..."

I. Gašparovič: "Áno, áno. To je všetko v poriadku. Len potom ten zákon vytvára niekedy taký stav, že sami nevedia, čo prijali. Raz sa stalo, že ja som zákon vrátil, Národná rada neprijala moje pripomienky, zákon bol odsúhlasený a ešte nenadobudol právoplatnosť a minister predkladal zákon s tou pripomienkou, ktorú predtým mne neschválili. Alebo zákon, ktorý sa príjme, ja ho vrátim, pretože mám výhrady k nemu, Národná rada tento zákon príjme znovu, nedá na moje pripomienky a keď nadobudne zákon právoplatnosť, ministerstvo alebo minister povie, že ho netreba plniť, pretože na to nie je pripravený. To sú veci... Posledné zasadnutie na Národnej rade, kedy sa prijímal doplňujúci zákon, predkladala vláda a predkladali poslanci. K tej istej problematike. K jednému zákonu. Pripravovali novelu. Čiže k jednému zákonu v ten istý deň pripravovali dve novely. Každá riešila síce iný problém, ale k tomu zákonu, čo by sa dalo jednou novelou. A takto vzniká chaos."

P. Bielik: "Ale vy vyčítate, že teda neprejdú riadnym legislatívnym, respektíve prejdú riadnym legislatívnym procesom, ale potom sú v parlamente ešte teda dopracúvané."

I. Gašparovič: "Jednako. Ale hovorím, to je poslanecká výsada, teda zákona."

P. Bielik: "Takže neodborne dopracúvané?

I. Gašparovič: "A nekoordinovane. Prosto potom je tu legislatívny chaos. Napríklad aj to, čo som spomínal, tieto dva zákony, pozmeňovacie novely zákonov, teda k tomuto zákonu konkrétnemu. Prečo sú dve novely, prečo nemohla byť jedna?"

P. Bielik: "Pán prezident, ak dovolíte, ďalšou, poslednou otázkou vždy je veľmi slušné a vhodné opýtať sa na zdravie, aj keď viem, že vy ste mali istý zdravotný problém. Už to máte za sebou, to znamená, že sám ste mohli zvnútra pozorovať, ako funguje naše zdravotníctvo. Ako ste s tým vývojom spokojný? Samozrejme nielen na základe tých vlastných skúseností ako pacient, ale aj, povedzme na základe tých rokovaní, ktoré máte s odborármi. Vieme, že sestričky vás navštívili nedávno."

I. Gašparovič: "Áno, určite. Zdravotníctvo je problém, na ktorý, ktorý padá na všetkých občanov. Bez rozdielu. Samozrejme, že sú niektorí v určitej výhode, ktorí si môžu niektoré zdravotné služby prilepšiť, pretože na to majú. V podstate ale je tu veľký problém k celej koncepcii zdravotníctva. Stále oddlžovanie zdravotníctva, stále rušenie miest vyvoláva veľký chaos a nedostatok. Zdravotníctvo má jeden problém. Že ani jedna reforma, ktorá doteraz bola urobená, nikdy nevyriešila tieto problémy. A pokiaľ som hovoril s tými, ktorí zdravotníctvu rozumejú, tak riešenie nie je až také komplikované. Riešenie spočíva najmä v nasledovnom: aby si štát plnil svoje povinnosti vo vzťahu k zdravotníctvu, aby konečne ministerstvo zdravotníctva urobilo cenu za produkt. Teda, aby urobilo cenu za to, čo nás bude stáť konkrétny...

P. Bielik: "Lekársky výkon.

I. Gašparovič: "Lekársky výkon. Aby táto cena bola stanovená pre zdravotníkov, ale aj pre poisťovne. Aby to nebol šok rozdielu. Aby sa nestalo, ako sa stáva teraz, že poisťovňa zazmluvní, z poisťovne dostane 18 20% z toho, čo tento výkon stojí a 70% zostane na konte mínusov, ostane na zdravotníctve. Čiže to chce ozaj politiku vyrovnanú každý rovnako. To je podľa všetkých prvý krok a potom by sme nemuseli hovoriť o tom, či je zdravotníctvo lacné alebo drahé. Zainteresovať pacienta, aby sám prispieval okrem toho, čo povinne prispieva, ešte na ošetrenie. Ústava hovorí o niečom inom. A považovať zdravotné poisťovne ako podniky, ktoré môžu byť zárobkové, to je prvý nesprávny pohľad. Trhová ekonomika v zdravotníctve nikdy nemôže existovať."

P. Bielik: "Takže opäť môžeme očakávať, ak by prišla legislatíva, ktorá by to umožňovala, ak... samozrejme, už ju máme pretože teraz boli prijaté zákony, ktoré istú časť zisku zdravotným poisťovniam povoľujú, tak opäť budete proti?"

I. Gašparovič: "Ja, ja som hovoril s ministrom o týchto veciach. Viete, v zdravotníctve, v poisťovniach si vyplácať dividendy, to nie je celkom kóšer, lebo potom pacient je tiež zainteresovaný, tiež by mal dostať dividendy. Ale miesto dividend dostáva čakaciu lehotu: tri mesiace, dva roky, tri roky. Takže aké vyplácanie dividend, keď ja, ktorý mám nárok tiež na ňu, miesto toho čakám na lekársky zákrok?"

P. Bielik: "Aj vy ste čakali?"

I. Gašparovič: "Ja? Desať rokov."

P. Bielik: "Desať rokov ste čakali len na..."

I. Gašparovič: "Áno, pred desiatimi rokmi mi povedali, že mám ísť na operáciu. Ja som povedal, že nie a pred piatimi rokmi znova a vtedy som sa pýtal môjho lekára."

P. Bielik: "No dobre, ale to bolo vaše rozhodnutie... „

I. Gašparovič: "Nie, môjho priateľa som sa pýtal, že koľko sa čaká lekára. On hovorí no, také dva tri roky. Hovorím, dobre, tak ja pôjdem o päť rokov. Takže čakal som aj ja. Určite, že keby som bol trval na tom, že chcem ísť hneď, že by som bol išiel. Ale nie, vytrpel som si to."

P. Bielik: "Pán prezident, veľmi pekne ďakujem za tento rozhovor, je to naozaj vzácna príležitosť môcť sa s vami zhovárať v knižnici prezidentského paláca, kde na nás dýcha história. Uvidíme, čo sa stane v budúcnosti, v krátkej budúcnosti máme toho veľa pred sebou. V každom prípade vám želám ešte príjemné letné obdobie, no a, samozrejme, najmä úspechy pri práci."

I. Gašparovič: "Ďakujem pekne aj ja za rozhovor. A keď spomínate budúcnosť, nič iné by som si neprial ako viac vzájomného pochopenia zo všetkých strán a hľadania toho správneho rozhodnutia."

P. Bielik: "Snáď k tomu príde. Srdečná vďaka, pán prezident."

I. Gašparovič: "Ďakujem pekne."

P. Bielik: "Dámy a páni, vďaka aj vám za pozornosť a čas, ktorý ste aj dnes venovali relácii Téma dňa. Príjemný večer, dovidenia."

Na začiatok stránky
Verzia pre tlač
© 2005 Kancelária prezidenta SR. Spracované v redakčnom systéme SwiftSite spoločnosti ELET.  [Technické informácie]