Rok 2014

Prezident SR udelil štátne vyznamenania

Medzi bojovníkov, ktorý sa postavil proti obom diktatúram, patrí muž veľkého formátu, pán Jaroslav Fabok. Ešte pred vypuknutím Slovenského národného povstania pôsobil v odbojovej organizácii Flora, napojenej na Veľkú Britániu. Tlmočil partizánom v Povstaní, za čo sa ocitol v nemeckom zajatí. Po vojne pomáhal budovať Demokratickú stranu a stal sa jej tajomníkom. Po nástupe komunistov k moci ho zatkli a odsúdili, podarilo sa mu však dostať sa za hranice. V Nemecku sa zapojil do spravodajskej činnosti a keď sa v roku 1949 vrátil do Československa, chytili ho a odsúdili na smrť. Trest neskôr zmenili na doživotie; v lágroch a uránových baniach strávil šestnásť rokov.

Aj Jána Zemana, účastníka protikomunistického odboja, odsúdil totalitný režim najprv na smrť. Rozsudok potvrdil aj Najvyšší súd a odsúdený trištvrte roka čakal v cele smrti na výkon vlastnej popravy. Potom mu trest zmenili a vo väzení strávil ďalších štrnásť rokov. Spolu s ním odsúdili aj jeho manželku, ktorú väznili osem rokov.

Alexander Bachnár je dnes posledným žijúcim veliteľom slávnej židovskej jednotky bojujúcej v Slovenskom národnom povstaní. Skupina sa zrodila v koncentračnom a pracovnom tábore Nováky, tajne zhromažďovala zbrane a udržiavala kontakty s partizánmi v okolí. Po vypuknutí Slovenského národného povstania bol veliteľom roty. Po vojne pracoval ako novinár. V päťdesiatych rokoch ho však poslali do výroby a o prácu novinára prišiel druhýkrát po sovietskej okupácii v roku 1969. Po Novembri 1989 bol tajomníkom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov.
Napriek útrapám a často neľudským podmienkam títo traja muži prejavili vo svojom živote statočnosť, výdrž a pevnú vieru v slobodu.
Ďalšie dve osobnosti už dnes nie sú medzi nami.

Marcel Strýko bol košickým undergroundovým umelcom, filozofom a predstaviteľom disentu. Rozmnožoval a šíril samizdatové diela, v Košiciach usporadúval neformálne výstavy a filozofické semináre. ŠTB ho za obdobie neslobody predvolala na 282 výsluchov. Do Nežnej revolúcie sa zapojil hneď od začiatku, bol spoluzakladateľom Občianskeho fóra v Košiciach, neskôr bol poslancom Slovenskej národnej rady.

Agneša Kalinová bola jedinečnou žurnalistkou a výnimočnou kultúrnou osobnosťou. Prešla ťažkými životnými skúškami a prenasledovaním dvoch despotických režimov. Pre „neárijský" pôvod nesmela študovať a na jar 1942 ušla pred deportáciami do Budapešti, kde ju prichýlili v kláštore. Po vojne pracovala ako redaktorka, presadila sa v týždenníku Kultúrny život, ktorý bol po okupácii v auguste 1968 zakázaný. V roku 1978 sa po rokoch prenasledovania vysťahovala s rodinou do Mníchova. Tisícky poslucháčov majú dodnes v pamäti jej hlas z rádia Slobodná Európa, ktorým v časoch neslobody komentovala domáce udalosti a povzbudzovala tých, ktorí sa dokázali vzoprieť.

Alexander Bachnár za ocenených povedal, že toto ohodnotenie považujú za prejav uznania myšlienok a cieľov, za ktoré bojovali. "Podarilo sa nám to až v roku 1989, keď sa idey a ciele, za ktoré sme tiahli do boja, mohli začať uskutočňovať," povedal.